Ján Bosco

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Giovanni Melchior Bosco)
Ján Bosco
kňaz a vychovávateľ,
zakladateľ rádu saleziánov
Ján Bosco
Biografické údaje
Rodné menoGiovanni Melchior Bosco
Narodenie16. august 1815
Becchi, Turín, Taliansko
Úmrtie31. január 1888 (72 rokov)
Turín, Taliansko
Svätenia
Cirkevrímskokatolícka
Kňaz
Kňazská vysviacka5. jún 1841 (25 rokov)
Svätec
Blahorečenie2. jún 1929
Vatikán
Pius XI.
Kanonizácia1. apríl 1934
Vatikán
Pius XI.
Sviatok31. január
Patrónkresťanskí učni, redaktori, vydavatelia, žiaci, mladí ľudia, kúzelníci, mladiství delikventi
Odkazy
Spolupracuj na Commons Ján Bosco

Svätý Ján Bosco (iné názvy: Ján Bosko, don Bosco, vlastným menom Giovanni (Melchior) Bosco, * 16. august 1815, Becchi pri Turíne – † 31. január 1888, Turín) bol kňaz a vychovávateľ, zakladateľ rádu saleziánov. V roku 1929 bol vyhlásený za blahoslaveného a roku 1934 bol vyhlásený za svätého. Sviatok má 31. januára.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa pri Turíne. Od dvoch rokov vyrastal ako sirota bez otca. Ako 11-ročný musel odísť z domu kvôli nevlastnému bratovi Antonovi. Pracoval u sedliakov, aby sa uživil, a po nedeliach sa venoval apoštolátu medzi chlapcami. Jeho nadanie si všimol starší kňaz don Calosso, ktorý mu chcel pomôcť ku kňazstvu. Ten však čoskoro náhle zomrel, a tak bol Bosco ponechaný sám na seba. Ako 16-ročný nastúpil na štúdia v Castelnuove. Popri štúdiu si zarábal rozličnými pomocnými prácami u remeselníkov, čo sa mu neskôr veľmi zišlo. V roku 1835 vstúpil do seminára a 5. júna 1841 bol vysvätený za kňaza a začal praktické kňazské účinkovanie medzi chudobnými a opustenými chlapcami. Začínal s holými rukami, avšak s veľkou dôverou v Pannu Máriu, ktorú Bosco považoval ako katolícky kňaz za svoju Pomocnicu. Od roku 1846 sa natrvalo usadil na zlopovestnom turínskom predmestí Valdocco, kde vybudoval oratórium a neskôr aj baziliku. Veľmi sa inšpiroval sv. Františkom Saleským, vzorom láskavosti, podľa ktorého sa nazýva aj rehoľná spoločnosť, ktorá bola schválená v roku 1869 (pozri saleziáni). Svoju výchovnú prácu postavil na preventívnom systéme, ktorého hlavnými piliermi sú nábožnosť, rozum a láskavosť. V roku 1872 založil ženskú rehoľnú spoločnosť Dcéry Panny Márie Pomocnice, ktoré sa starajú o opustené a chudobné dievčatá. V jeho práci mu pomáhal široký okruh spolupracovníkov. Don Bosco zomrel 31. januára 1888.

Don Bosco a Slovensko[upraviť | upraviť zdroj]

Don Bosco bol v písomnom kontakte so slovenskými kňazmi Vojtechom Kelecsényim a Jánom Bollom (1860 – 1934) a niektorými dobrodincami zo Slovenska, čo dosvedčuje aj list z roku 1886. List objavil historik Zlatko Kubanovič. Prvý životopis dona Bosca v slovenskom jazyku vyšiel v roku 1899 od Pavla Jedličku, dekana a farára z Horných Orešian.[1]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • KUBANOVIČ, Zlatko. Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 15 - 29.

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. KUBANOVIČ, Zlatko. Historický náhľad do dejín slovenských saleziánov (Od dona Bosca do roku 1924). Bratislava : Don Bosco, 2019. ISBN 978-80-8074-436-6. S. 29 - 30.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Wikicitátoch Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Ján Bosco
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ján Bosco

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]