Glycylglycín
| Glycylglycín | |||||||||||||||
 | |||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||
| Sumárny vzorec | C4H8N2O3 | ||||||||||||||
| Synonymá | Gly-Gly diglycín | ||||||||||||||
| Vzhľad | biele kryštály | ||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 132.119 g·mol−1 | ||||||||||||||
| Rozpustnosť vo vode | 132 g l−1 (20 °C) | ||||||||||||||
| Teplota topenia | 262 až 264 °C | ||||||||||||||
| pKA | 3.133 | ||||||||||||||
| pKB | 10.864 | ||||||||||||||
| |||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||
| Číslo CAS | 556-50-3 | ||||||||||||||
| EINECS číslo | 209-127-8 | ||||||||||||||
| PubChem | 11163 | ||||||||||||||
| ChemSpider | 10690 | ||||||||||||||
| SMILES | C(C(=O)NCC(=O)O)N | ||||||||||||||
| 3D model (JSmol) | Interaktívny 3D model | ||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||
Glycylglycín je dipeptid glycínu, čo z neho robí najjednoduchší peptid.[1] Zlúčeninu prvýkrát syntetizovali Emil Fischer a Ernest Fourneau v roku 1901 varením 2,5-diketopiperazínu (anhydridu glycínu) s kyselinou chlorovodíkovou.[2]
Kvôli svojej nízkej toxicite je užitočný ako tlmiaci prvok pre biologické systémy s účinným rozsahom pH medzi 2,5 – 3,8 a 7,5 – 8,9;[3] po rozpustení je však pri skladovaní len mierne stabilný.[4] Používa sa pri syntéze zložitejších peptidov.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ VON RICHTER, Victor. Richter's organic chemistry. 3. americké. vyd. Philadelphia : P. Blakiston's Son & Co., 1916. Dostupné online. S. 391.
- ↑ R.H.A. PLIMMER. The chemical composition of the proteins. 1.. vyd. [s.l.] : Longmans, Green and Co., júl 2008. Dostupné online. ISBN 978-1-4097-9725-8. S. 22.
- ↑ Biological buffers [online]. Sigma-Aldrich, 2010, [cit. 2010-08-09]. Dostupné online.
- ↑ SMITH, Marshall E.; SMITH, LYNWOOD B.. Piperazine dihydrochloride and glycylglycine as non-toxic buffers in distilled water and sea water. The Biological Bulletin (Woods Hole, MA), 1949-06-01, s. 233–237. Dostupné online [cit. 2010-08-09]. ISSN 0006-3185. DOI: 10.2307/1538357.
- ↑ The Merck Manual. Rahway, NJ : Merck & Co., 1989. Dostupné online. ISBN 0-911910-28-X. S. 707–8.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Glycylglycine na anglickej Wikipédii.