Grécki Arumuni

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Grécki Arumuni (gr. Βλάχοι - Vlachi alebo Αρμάνοι - Armáni) sú etnická skupina Arumunov (a tým aj tzv. Valachov), žijúca v Grécku predovšetkým v horských oblastiach Pindu, na hraniciach Tesálie s Epirom, ďalej sa nachádzajú aj v Makedónii, okolo mesta Naousa. Ich počet je asi okolo 150 000-200 000. Rýchlo sa v Grécku asimilujú; ich jazyk sa totiž nepoužíva ani v školách, ani v úradoch, ani v kostoloch.

Dejiny a pôvod[upraviť | upraviť zdroj]

Pôvod gréckych Arumunov stále nie je celkom jasný. Predpokladá sa, že sú to potomkovia rímskych kolonizátorov, ktorí sa usadili v Grécku počas cisárstva a premiešali sa s pôvodným gréckym obyvateľstvom. Podľa iných teórií prišli do Grécka niekedy v 10. storočí zo severobalkánskej oblasti a malo ísť o romanizovaných Ilýrov či Trákov. Podľa ďalšej teórie ide len o romanizovaných Grékov, ktorí počas rímskej vlády začali používať latinčinu. V 11. stor. sa už o nich hovorí ako o obávaných bojovníkoch z gréckych hôr, pričom podľa niektorých spisov mali dokonca z hôr Tésalie útočiť na Grékov, ktorí žili na rovinách. Po páde Byzancie v roku 1204 si dokonca Arumuni (Valasi) v Tesálii vytvorili nezávislý štát, Veľké Valašsko, ktoré však neskôr ovládol Epirský despotát. V 15. stor. sa tieto oblasti dostávajú do Osmanskej ríše. V tomto období mali grécki Arumuni rôzne výhody, mohli hovoriť svojim jazykom, dokonca pri liturgiách používali aj svoj jazyk miesto gréčtiny. Okrem Tesálie žili Valasi aj v dnešnom Albánsku a Macedónsku. V roku 1881 sa Tesália stala súčasťou Grécka, pričom tu stále v horách žila menšina Arumunov. V tej dobe tvorili Valasi v Tesálii asi 20.000 obyvateľov. V roku 1923 sa zistilo, že v Epire žije 23.700 Arumunov, 20.000 v Tesálii a 42.750 v Macedónii. Grécka vláda však ich menšinové práva neuznala, pretože sa Arumuni sami deklarovali za Grékov.

Jazyk[upraviť | upraviť zdroj]

Vlasi hovoria po arumunsky. Je to východorománsky-balkánsky jazyk so silným vplyvom grékej slovnej zásoby. V Grécku sú však všetci Arumuni dnes bilingválni, teda hovoria aj po grécky.

Kultúra[upraviť | upraviť zdroj]

Sú známi ako pastieri, obývajú vysokohorské oblasti, podobne ako grécky Sarakacani. Dnes sa síce ich veľká časť postupne modernizovala, prípadne v mestách splynula s väčšinovými Grékmi, no stále môžeme v horách Pindu nájsť vlašských pastierov. Sú známi hlavne výrobou syrov, chovom oviec a kôz a spievaním tradičných pastierskych piesní.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Οι Μητροπόλεις και η Διασπορά των Βλάχων-Κουκούδης Αστέριος (Oi Mitropóleis kai i Diasporá ton Vláchon-Kukúdis Astérios)