Grumman F-9 Cougar

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
F9F/F-9 Cougar
Grumman F9F-6 in flight 1952.JPG
F9F-6 Cougar v roku 1952
Typpalubné stíhacie lietadlo
VýrobcaGrumman
Prvý let20. september 1951
Zavedenýdecember 1952
Vyradený1974 (USN)
Charaktervyradený
Hlavný používateľUnited States Navy
United States Marine Corps Argentínske námorníctvo
Vyrobených1988

F9F/F-9 Cougar bolo americké palubné lietadlo vyvinuté pre United States Navy a United States Marine Corps. Bolo postavené na báze F9F Panther a od svojho predchodcu sa líšilo hlavne šípovytými krídlami.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

F9F-6 na palube lietadlovej lode USS Midway (VF-73) v 1954

Na začiatku programu F9F naliehalo americké námorníctvo na konštruktérov spoločnosti Grumman, aby zvážili aj vývoj verzie so šípovitými krídlami. Tí však v tej dobe nemali takmer žiadne skúsenosti s aerodynamikou šípovitých krídel. Ale Kórejská vojna a nasadenie výkonného MiGu-15 spôsobili, že v marci 1951 prišlo americké námorníctvo s touto požiadavkou opäť a uzavrelo s Grummanom zmluvu na vývoj F9F so šípovitým krídlom.

Tomuto projektu bolo pridelené označenie „G-93“. Úpravou lietadiel F9F-5 vznikli tri prototypy G-93, pričom dva z nich boli letuschopné a tretí slúžil na statické skúšky. Počiatočný let novej verzie, ktorá bola nazvaná F9F-6, sa uskutočnil 20. septembra 1951. Na palube testovacieho stroja bol skúšobný pilot firmy Grumman Fred C. Rowley.

Nový variant bol dosť odlišný od modelu F9F-5 Panther, preto dostal nový názov: „Cougar“. F9F-6 Cougar získal širokú škálu vylepšení:

  • Krídla mali šípovitosť 35 stupňov a na ich koncoch už neboli namontované prídavné palivové nádrže.
  • Na vrchnej strane krídel boli spojlery a aerodynamický hrebeň.
  • Lietadlo malo plne pohyblivé šípovité výškovky.
  • Malo väčšie aerodynamické brzdy a kormidlo.
  • Nasávanie vzduchu do motora sa posunulo dopredu.

Trup lietadla bol predĺžený 60 cm. Kapacita paliva sa oproti Pantheru znížila o 8% na 3483 litrov. Cougar mal však s Pantherom niekoľko spoločných prvkov, ako napríklad štvoricu kanónov kalibru 20 mm a motor J48. Prvé vyrobené exempláre boli vybavené motorom J48-P-6A, neskoršie F9F-6 však už získali výkonnejšiu pohonnú jednotku J48-P-8 s maximálnym ťahom 32,2 kN.

Dodávky lietadiel americkému námorníctvu a námornej pechote začali koncom roka 1952. Piloti oceňovali zvýšený výkon lietadla a dychtili zmerať si sily s MiGmi-15. Vojna v Kórei však skončila skôr (v júli 1953) ako mohol Cougar vôbec zasiahnuť do bojov. Do roku 1954 bolo v tejto verzii vyrobených 646 lietadiel.

V rokoch 1954 a 1955 bolo postavených 60 prieskumných lietadiel F9F-6P. Tie mali v nose namiesto štvorice kanónov fotografické zariadenia. Kvôli tomu musel byť nos lietadla predĺžený o 20 cm a dĺžka F9F-6P vzrástla na 12,86 m. Niektoré z týchto lietadiel boli vybavené sondami na doplňovanie paliva, ktoré boli namontované v nose.

Následne bolo vyrobených 168 strojov vo verzii F9F-7, ktorá bola poháňanás motorom Allison J33-A-16A. Avšak rovnako ako v prípade typu F9F-4 Panther sa ukázalo, že motor Allison je značne nespoľahlivý. Preto bola neskôr väčšina F9F-7 vybavená motorom J48.

F8F-8 s tankovacím nadstavcom v nose a strelami Sidewinder

Poslednou stíhacou verziou Cougaru bola F9F-8. Tá sa vyznačovala predĺžením trupu o 20 cm, čím sa zväčšila aj vnútorná palivová nádrž. Došlo tiež k spevneniu krytu kabíny a prepracovaniu krídel. Tie boli tenšie a zároveň väčšie, čo zlepšilo ovládanie lietadla a trochu navýšilo kapacitu paliva. Celková kapacita paliva sa zvýšila na 4029 litrov. F9F-8 bol poháňaný motorom J48-P-8A alebo J48-P-8C. V rokoch 1954 až 1957 bolo postavených celkovo 601 lietadiel F9F-8. Neskoršie série F9F-8 boli vybavené nadstavcom na dopĺňanie paliva a mohli niesť aj štyri rakety typu vzduch-vzduch AIM-9 Sidewinder (dve pod každým krídlom). Dodatočne boli tieto strely integrované aj do predchádzajúcich verzií.

Niekoľko F9F-8 bolo prerobených na taktické jadrové bombardéry F9F-8B, v rámci čoho získali „Low Altitude Bombing System“ (bombardovací systém pre malé nadmorské výšky).

Bolo tiež postavených 110 prieskumných strojov F9F-8P.

Poslednou verziou Cougaru bolo cvičné lietadlo G-105 alebo F9F-8T. Jeho trup bol predĺžený 86,4 cm a výzbroj bola zredukovaná na dva kanóny. Počiatočný let F9F-8T sa konal 4. apríla 1956 a celkovo ich bolo vyrobených 399 kusov.

Cougar bol považovaný za dobré a spoľahlivé lietadlo s vynikajúcou ovládateľnosťou. V 50. rokoch 20. storočia však vývoj lietadiel veľmi rýchlo napredoval a stíhačky Cougar boli koncom tejto dekády nahrádzané výkonnejšími typmi.[1]

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Argentínske námorníctvo
United States Navy
United States Marine Corps

Špecifikácie (F9F-6)[upraviť | upraviť zdroj]

Nákres lietadla F-9 Cougar

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Posádka: 1
  • Dĺžka: 12,47 m
  • Rozpätie: 10,52 m
  • Výška: 3,76 m
  • Nosná plocha : 27,87 m²
  • Hmotnosť (prázdny): 5 209 kg
  • Maximálna vzletová hmotnosť: 9 525 kg
  • Pohonná jednotka: 1 × prúdový motor Pratt & Whitney J48-P-8A s ťahom 32,2 kN

Výkony[upraviť | upraviť zdroj]

  • Maximálna rýchlosť: 1 051 km/h
  • Maximálny dolet: 1 500 km
  • Dostup: 13 564 m
  • Stúpavosť: 34,3 m/s

Výzbroj[upraviť | upraviť zdroj]

  • 4× kanón kalibru 20 mm
  • 4× rakety vzduch-vzduch AIM-9 Sidewinder
  • 6x rakety vzduch-zem
  • 2× bomby s hmotnosťou 450 kg a 2× bomby s hmotnosťou 227 kg

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]