Grumman F-9 Cougar

	F9F/F-9 Cougar
	; F9F-8 Cougar stíhacej letky VF-53 „Blue Knights“ amerického námorníctva počas letu, 1956
Typ	palubné stíhacie lietadlo
Výrobca	Grumman
Prvý let	20. septembra 1951
Zavedený	december 1952
Vyradený	1974 (U.S. Navy)
Charakter	vyradený
Hlavný používateľ	United States Navy; United States Marine Corps; Argentínske námorníctvo
Výroba	1952 – 1960
Vyrobených	1 988
	Letecký portál

Grumman F9F/F-9 Cougar bolo americké palubné stíhacie lietadlo vyvinuté pre United States Navy a United States Marine Corps. Bolo postavené na báze F9F Panther a od svojho predchodcu sa líšilo hlavne šípovytými krídlami.

Vznik a vývoj[upraviť | upraviť zdroj]

Na začiatku programu F9F naliehalo americké námorníctvo na konštruktérov spoločnosti Grumman, aby zvážili aj vývoj verzie so šípovitými krídlami. Tí však v tej dobe nemali takmer žiadne skúsenosti s aerodynamikou šípovitých krídel. Ale Kórejská vojna a nasadenie výkonného MiGu-15 spôsobili, že v marci 1951 prišlo americké námorníctvo s touto požiadavkou opäť a uzavrelo s Grummanom zmluvu na vývoj F9F so šípovitým krídlom.

Tomuto projektu bolo pridelené označenie „G-93“. Úpravou lietadiel F9F-5 vznikli tri prototypy G-93, pričom dva z nich boli letuschopné a tretí slúžil na statické skúšky. Počiatočný let novej verzie, ktorá bola nazvaná F9F-6, sa uskutočnil 20. septembra 1951. Na palube testovacieho stroja bol skúšobný pilot firmy Grumman Fred C. Rowley.

Nový variant bol dosť odlišný od modelu F9F-5 Panther, preto dostal nový názov: „Cougar“. F9F-6 Cougar získal širokú škálu vylepšení:

Krídla mali šípovitosť 35 stupňov a na ich koncoch už neboli namontované prídavné palivové nádrže.

Na vrchnej strane krídel boli spojlery a aerodynamický hrebeň.

Lietadlo malo plne pohyblivé šípovité výškovky.

Malo väčšie aerodynamické brzdy a kormidlo.

Nasávanie vzduchu do motora sa posunulo dopredu.

Trup lietadla bol predĺžený 60 cm. Kapacita paliva sa oproti Pantheru znížila o 8% na 3483 litrov. Cougar mal však s Pantherom niekoľko spoločných prvkov, ako napríklad štvoricu kanónov kalibru 20 mm a motor J48. Prvé vyrobené exempláre boli vybavené motorom J48-P-6A, neskoršie F9F-6 však už získali výkonnejšiu pohonnú jednotku J48-P-8 s maximálnym ťahom 32,2 kN.

Dodávky lietadiel americkému námorníctvu a námornej pechote začali koncom roka 1952. Piloti oceňovali zvýšený výkon lietadla a dychtili zmerať si sily s MiGmi-15. Vojna v Kórei však skončila skôr (v júli 1953) ako mohol Cougar vôbec zasiahnuť do bojov. Do roku 1954 bolo v tejto verzii vyrobených 646 lietadiel.

V rokoch 1954 a 1955 bolo postavených 60 prieskumných lietadiel F9F-6P. Tie mali v nose namiesto štvorice kanónov fotografické zariadenia. Kvôli tomu musel byť nos lietadla predĺžený o 20 cm a dĺžka F9F-6P vzrástla na 12,86 m. Niektoré z týchto lietadiel boli vybavené sondami na doplňovanie paliva, ktoré boli namontované v nose.

Následne bolo vyrobených 168 strojov vo verzii F9F-7, ktorá bola poháňanás motorom Allison J33-A-16A. Avšak rovnako ako v prípade typu F9F-4 Panther sa ukázalo, že motor Allison je značne nespoľahlivý. Preto bola neskôr väčšina F9F-7 vybavená motorom J48.

Poslednou stíhacou verziou Cougaru bola F9F-8. Tá sa vyznačovala predĺžením trupu o 20 cm, čím sa zväčšila aj vnútorná palivová nádrž. Došlo tiež k spevneniu krytu kabíny a prepracovaniu krídel. Tie boli tenšie a zároveň väčšie, čo zlepšilo ovládanie lietadla a trochu navýšilo kapacitu paliva. Celková kapacita paliva sa zvýšila na 4029 litrov. F9F-8 bol poháňaný motorom J48-P-8A alebo J48-P-8C. V rokoch 1954 až 1957 bolo postavených celkovo 601 lietadiel F9F-8. Neskoršie série F9F-8 boli vybavené nadstavcom na dopĺňanie paliva a mohli niesť aj štyri rakety typu vzduch-vzduch AIM-9 Sidewinder (dve pod každým krídlom). Dodatočne boli tieto strely integrované aj do predchádzajúcich verzií.

Niekoľko F9F-8 bolo prerobených na taktické jadrové bombardéry F9F-8B, v rámci čoho získali „Low Altitude Bombing System“ (bombardovací systém pre malé nadmorské výšky).

Bolo tiež postavených 110 prieskumných strojov F9F-8P.

Poslednou verziou Cougaru bolo cvičné lietadlo G-105 alebo F9F-8T. Jeho trup bol predĺžený 86,4 cm a výzbroj bola zredukovaná na dva kanóny. Počiatočný let F9F-8T sa konal 4. apríla 1956 a celkovo ich bolo vyrobených 399 kusov.

Cougar bol považovaný za dobré a spoľahlivé lietadlo s vynikajúcou ovládateľnosťou. V 50. rokoch 20. storočia však vývoj lietadiel veľmi rýchlo napredoval a stíhačky Cougar boli koncom tejto dekády nahrádzané výkonnejšími typmi.^[1]

Používatelia[upraviť | upraviť zdroj]

Argentína

Argentínske námorníctvo

Spojené štáty

United States Navy

United States Marine Corps

Špecifikácie (F9F-6)[upraviť | upraviť zdroj]

Technické údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Posádka: 1
Dĺžka: 12,47 m
Rozpätie: 10,52 m
Výška: 3,76 m
Nosná plocha : 27,87 m²
Hmotnosť (prázdny): 5 209 kg
Maximálna vzletová hmotnosť: 9 525 kg
Pohonná jednotka: 1 × prúdový motor Pratt & Whitney J48-P-8A s ťahom 32,2 kN