Harmonické číslo
Harmonické číslo alebo presnejšie -té harmonické číslo je hodnota súčtu obrátených hodnôt všetkých prirodzených čisel menších alebo rovných . Bežne sa označuje symbolom . Presne je definované vzťahom
- .
Harmonické čísla a ich vlastnosti študovali už antickí matematici. Dnes zohrávajú dôležitú úlohu v rozmanitých odvetviach teórie čísel. O harmonických číslach sa niekedy nesprávne hovorí ako o harmonickom rade. V skutočnosti sú iba čiastkovými súčtami harmonického radu. Tesne súvisia s Riemannovou zeta funkciou a vyskytujú sa v predpisoch niektorých špeciálnych funkcií.
Vlastnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Hodnoty harmonických čísel rastú asymptoticky rovnako rýchlo ako hodnota prirodzeného logaritmu.
- Platí kde je Eulerova-Mascheroniova konštanta.
Vytvárajúca funkcia
[upraviť | upraviť zdroj]Vytvárajúca funkcia harmonických čísel je
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- Donald Knuth. The Art of Computer Programming, Volume 1: Fundamental Algorithms, Third Edition. Addison-Wesley, 1997. ISBN 0-201-89683-4. Section 1.2.7: Harmonic Numbers, pp.75–79.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Harmonic_divisor_number na anglickej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené). (harmonic divisor number, Ore's harmonic number)