Heike Kamerlingh Onnes
| Heike Kamerlingh Onnes | |
 holandský fyzik | |
| Narodenie | 21. september 1853 Groningen, Holandsko |
|---|---|
| Úmrtie | 21. február 1926 (72 rokov) Leiden, Holandsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Heike Kamerlingh Onnes |
Heike Kamerlingh Onnes (* 21. september 1853, Groningen, Holandsko - † 21. február 1926, Leiden) bol holandský fyzik.
Jeho kariéra je spätá s výskumom extrémne nízkych teplôt. Po tom, ako v roku 1882 nastúpil na Leidenskú univerzitu, reorganizoval tamojšie fyzikálne laboratórium tak, aby vyhovovalo výskumu založenému prevažne na teóriách Johannesa Diderika van der Waalsa a Hendrika Antoona Lorentza. Usiloval sa vytvoriť kryogenické laboratórium, kde by bolo možné overiť van der Waalsov zákon korešpondujúcich stavov vo veľkom rozmedzí teplôt. Jeho úsilie o dosiahnutie čo najnižšej teploty vyvrcholilo v roku 1908 skvapalnením hélia.
Za svoj výskum v oblasti nízkych teplôt dostal v roku 1913 Nobelovu cenu za fyziku.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Heike Kamerlingh Onnes
 |
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |