Heike Kamerlingh Onnes

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nositeľ Nobelovej ceny
Heike Kamerlingh Onnes
holandský fyzik
holandský fyzik
Narodenie 21. september 1853
Groningen, Holandsko
Úmrtie 21. február 1926 (72 rokov)
Leiden, Holandsko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Heike Kamerlingh Onnes

Heike Kamerlingh Onnes (* 21. september 1853, Groningen, Holandsko - † 21. február 1926, Leiden, Holandsko) bol holandský fyzik. Jeho kariéra je spätá s výskumom extrémne nízkych teplôt. Po tom, ako v roku 1882 nastúpil na Leidenskú univerzitu, reorganizoval tamojšie fyzikálne laboratórium tak, aby vyhovovalo výskumu založeného prevažne na teóriách Johannesa Diderika van der Waalsa a Hendrika Antoona Lorentza. Usiloval sa vytvoriť kryogenické laboratórium, kde by bolo možné overiť van der Waalsov zákon korešpondujúcich stavov vo veľkom rozmedzí teplôt. Jeho úsilie o dosiahnutie čo najnižšej teploty vyvrcholilo v roku 1908 skvapalnením hélia. Za svoj výskum v oblasti nízkych teplôt dostal v roku 1913 Nobelovu cenu za fyziku.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]