James Franck

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Nositeľ Nobelovej ceny
James Franck
nemecký fyzik
nemecký fyzik
Narodenie 26. august 1882
Hamburg, Nemecko
Úmrtie 21. máj 1964 (81 rokov)
Göttingen, Nemecko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons James Franck

James Franck (* 26. august 1882, Hamburg, Nemecko21. máj 1964, Göttingen) bol nemecký fyzik.

V roku 1925 získal Nobelovu cenu, ktorej druhú polovicu dostal jeho kolega Gustav Ludwig Hertz.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Vyrastal v bohatej židovskej rodine. Začal síce v Heidelbergu študovať chémiu, ale pokračoval fyzikou na univerzite v Berlíne, kde aj získal doktorát a rovnako profesúru. Profesorom experimentálnej fyziky sa stal v roku 1921 na univerzite v Göttingen, kde pôsobil do nástupu Adolfa Hitlera k moci. Vtedy sa odsťahoval do USA na univerzitu v Chicagu, kde opäť pôsobil ako profesor.

V čase svojho pôsobenia v Berlíne Franck spolu s Hertzom sledoval závislosť stupňa ionizácie na energii elektrónov v parách ortuti. Dokázali, že atómy ortuti pohlcujú energiu elektrónov po kvantách a ďalej študoval kvantový charakter fotochemických reakcií.

V USA pokračoval vo svojej práci na využití kvantovej mechaniky k výkladu medzimolekulárnych síl. Táto jeho posledná významná práca bola potvrdená aj experimentálne. Už ako držiteľ Nobelovej ceny, ktorú získal spoločne s Hertzom v roku 1925, sa postavil v roku 1945 do čela vedcov, protestujúcich proti použitiu atómovej bomby.

Ocenenia a pocty[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Lubomír Sodomka, Magdalena Sodomková, Nobelovy ceny za fyziku, Praha : SET OUT, 1997. ISBN 80-902058-5-2