Henri Barbusse

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Henri Barbusse
francúzsky básnik, prozaik a publicista
francúzsky básnik, prozaik a publicista
Narodenie 17. máj 1873
Asnières-sur-Seine, Francúzsko
Úmrtie 30. august 1935 (62 rokov)
Moskva, ZSSR
Podpis Henri Barbusse, podpis (z wikidata)
Odkazy
Projekt
Guttenberg
Henri Barbusse
(plné texty diel autora)
Commons Spolupracuj na Commons Henri Barbusse

Henri Barbusse (* 17. máj 1873 Asnières-sur-Seine, Francúzsko – † 30. august 1935 Moskva, ZSSR) bol francúzsky básnik, prozaik a publicista. Do povedomia verejnosti sa dostal protivojnovými akciami.

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Bol synom žurnalistu. Študoval filozofiu a literatúru. Bol prozaikom, publicistom a priekopníkom vojnového románu. Do jeho života prevratne zasiahla 1. svetová vojna, do ktorej sa prihlásil ako dobrovoľník.

Do literatúry vstúpil zbierkou symbolistických básní Plačky (1895), ale neskôr prešiel k naturalizmu (román Peklo, 1918). Vyvrcholením jeho tvorby je protivojnový román Oheň (vychádzal časopisecky od roku 1916), ktorý nemá fabulu ani hlavného hrdinu. Je to denník bojového družstva s naturalistickými scénami z bojísk prvej svetovej vojny. Je zaujímavý svojou bezprostrednosťou a drastickými kontrastmi.

Po vojne sa do povedomia dostal svojimi protivojnovými akciami. Založil tiež intelektuálnu organizáciu a časopis Clarté (jasno). Zomrel v Moskve roku 1935.

Bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  • Plačky – zbierka symbolistických básní
  • Peklo – naturalistický román
  • Oheň – protivojnový román, ktorý nemá fabulu ani hlavného hrdinu. Je to denník bojového družstva s naturalistickými scénami z bojísk 1. svetovej vojny. Je zaujímavý svojou bezprostrednosťou a dramatickými kontrastmi.

V tomto diele sa Barbussovi presvedčivo podarilo vykresliť atmosféru zákopovej vojny a predstaviť reakcie ľudí tvárou v tvár smrti. Veľkú pozornosť venoval všedným dňom vojny, náladám i rozhovorom medzi vojakmi. Vojaci prežívajú pocity sklamania a rozhorčenia pri stretnutí s naivnými obdivovateľmi vojny. Vrcholom románu sú drsné bojové scény, obrazy ľudského utrpenia a smrť z fyzického vyčerpania a duševného rozkladu. Z nich sa rodí túžba vojakov odstrániť vojny, odsúdiť tých, ktorí ich vyvolávajú. Postupne vojaci strácajú ilúzie o spravodlivej vojne Francúzska. Ideové vyvrcholenie románu je zároveň vyznaním autora, ktorý sa v mene spolubojovníkov rozhodne organizovať medzinárodnú solidaritu proti vojne.Toto dielo vzniklo na základe listov, ktoré posielal žene z frontu. Kompozícia diela pozostáva z postupne spájaných príbehov, ktoré sa odohrávajú v zákopoch, na bojisku, ale aj počas dovolenky v zázemí. Dôležitú úlohu pri dynamizácii deja v Barbussovom románe Oheň plnia dialógy. Autor použil jednoduchý kompozičný postup reťazenia zážitkov a drobných príbehov. Postupnou gradáciou deja a myšlienky dospel k účinnej záverečnej pointe. V jazykových prostriedkoch aj v celkovom ladení rozprávania bol úsporný, so sklonom k expresivite výrazu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]