Himba

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dve ženy kmeňa Himba pri Opuwo, Namíbia
Žena kmeňa Himba
Tradičný dom

Himba alebo Himbovia je kmeň pôvodného afrického obyvateľstva, ktorý má asi 20 až 50 000 ľudí, žijúcich v severnej Namíbii, oblasti Kunene (predtým známa ako Kaokoland).[1] Žijú nomádskym spôsobom života, chovajú dobytok. Sú blízki príbuzní kmeňa Herero, hovoria rovnakým jazykom.

Denný život[upraviť | upraviť zdroj]

Himbovia chovajú dobytok. Ženy majú na starosti dojenie, nosenie vody, stavanie domov a výchovu detí. Jedna žena sa často stará aj o deti iných žien.

Príslušníci kmeňa Himba sú sporo odení. Ženy sa mažú zmesou masla, okru a rastlín, aby sa chránili pred silnými slnečnými lúčmi - preto je ich pokožka červená. Červená farba navyše pre Himbov symbolizuje bohatstvo Zeme a krv, ako symbol života. Ženy si zapletajú vlasy a natierajú ich zmesou okru.
Moderné oblečenie si Himbovia obliekajú vzácne. Mladí chlapci pred pubertou podstupujú obriezku.

žijú vo väčších, pravdepodobne rodových skupinách, avšak sú veľmi demokratickým spoločenstvom. Na rozdiel od iných afrických kmeňov nemajú žiadneho náčelníka alebo vodcu. Muži majú zvyčajne dve ženy, bohatší niekedy až štyri. Žena má vždy len jedného muža. Ďalšou odlišnosťou od bežných kmeňov je ich náboženstvo. V skupine nemajú šamana alebo inú duchovnú osobu, naplno sa venujú chovu a rozmnožovaniu dobytka a tomu prispôsobujú celý svoj životný štýl.

História[upraviť | upraviť zdroj]

História kmeňa Himba je poznačené mnohými katastrofami, vrátane niekoľkých období sucha, gerilovej vojny (obzvlášť počas namíbijského boja za nezávislosť a občianskej vojny v susednej Angole). V roku 1904 čelili nemeckej genocíde organizovanej Lotharom von Trothom, ktorý nechal vyvraždiť aj iné skupiny domorodého obyvateľstva Namíbie, hlavne príslušníkov kmeňa Herero a Nama.

Suchá v 80-tych rokoch 20. storočia znamenali takmer úplný zánik tradičného života Himbov. Niekoľko období sucha zabilo 91% populácie chovaných zvierat, preto sa veľa ľudí stalo utečencami a odvtedy žijú v slumoch v meste Opuwo.

Súčasnosť[upraviť | upraviť zdroj]

Od 90-tych rokov 20. storočia získali Himbovia určitý stupeň autonómie. Veľa Himbov teraz žije v prírodných rezerváciách, ktoré im dávajú možnosť kontroly nad lovom a turistikou v oblasti. S medzinárodnou pomocou sa im podarilo zastaviť plány na výstavbu vodnej priehrady, ktorá by zaplavila rozsiahle územia, kde žijú.[2] Vláda Namíbie poskytuje Himbom mobilné školy. Napriek tomu sa ich kultúra postupne vytráca. Nie je to iba vplyvom západnej kultúry ale aj vďaka ich rozdielnosti od ostatných kmeňov.

Náboženstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Himbovia sú animisti a majú svoje posvätné miesta. Zomrelí sa pochovávajú do označených hrobov a predkovia sú uctievaní, pretože sprostredkovávajú komunikáciu medzi živými a stvoriteľom. Pre toto uctievanie je hlavný obradný oheň, ktorého opatrovníkom je starešina dediny. Vďaka ohňu môžu byť predkovia prítomní významným udalostiam, ako sú svadby, iniciácia chlapcov a dievčat a ďalšie obrady. Na miesto, kde sa oheň nachádza, je zakázaný vstup cudzincom, ktorí predkom neboli predstavení. Obradný oheň je prenášaný medzi táboriskami a nie je možné ho využívať na prípravu jedál. Komunikácia s predkami je vyhradená iba mužom, ženy môžu klásť otázky iba prostredníctvom nich. Vydaním sa žena stráca kontakt s predkami svojej predošlej otcovskej línie a získava nový s otcovskou líniou manžela. Po smrti starešiny prestáva byť oheň využívaný na posvätné účely, vybraný nástupca zapaľuje svoj vlastný nad hrobom svojho predchodcu a prenáša ho do dediny. V náboženskom systéme Himbov majú svoju pozíciu aj posvätné zvieratá. Ich mlieko môžu piť iba priami potomkovia z otcovskej línie a to až potom, čo je starešinou rituálne očistené.

Himbovia vyznávajú jedného boha menom Mukuru.[3] Mukuru je stvoriteľ sveta, zvrchovaný vládca. Bantuský koreň slova vyjadruje veľkosť a moc. Himbovia pestujú kult zosnulých predkov (ovakuru), pričom zosnulí podliehajú bohu Mukuruovi a pôsobia ako prostredníci medzi žijúcimi Himby a bohom Mukuruom.[4] Zvieracie obete Himbovia nepraktizujú, nič o prípadných ľudských obetiach v minulosti nie je známe. Himbovia poznajú magický systém omiti, ktorý v kontexte tradičných afrických náboženstiev zodpovedá čarodejníctvu. Himbovia sa čarodejníkov ovládajúcich omiti obávajú a niektorí veria, že každá smrť je výsledkom pôsobenia omiti. Omiti charakterizuje útok zlej sily na človeka. Odhaľovať zdroj omiti pomáha postihnutým ľuďom himbský liečiteľ, ktorý tieto sily pozná, dokáže ich identifikovať a obeť proti nim istým spôsobom chrániť, ale sám ich nepoužíva. Liečiteľ má na rozdiel od čarodejníka iba pomáhať, uzdravovať a rozpoznávať príčiny nešťastia.[5] Dôležitým kultúrno-náboženským prechodovým rituálom je mužská obriezka – vstup do dospelosti.[4]

Fotogaléria[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

  1. LANGE, Karen E.. Romanticized by tourists, Namibia's Himba struggle to maintain control of their life and lands. [online]. National Geographic, január 2004, [cit. 2011-05-01]. [[1] Dostupné online.] (anglicky)
  2. EZZELL, Carol. The Himba and the Dam [online]. Scientific American, 17.6.2001, [cit. 2011-05-01]. Dostupné online. (anglicky)
  3. CRANDALL, David P.. The Place of Stunted Ironwood Trees: A Year in the Lives of the Cattle-herding Himba of Namibia. 1. vyd. London : A&C Black, 2000. S. 47.
  4. a b HAVELKA, Ondřej. Náboženství afrických etnik Himbů a Hererů: nejvyšší bůh Mukuru a jeho násilná transformace v Trojjediného. Dingir, 2022, roč. 25, čís. 3, s. 86-88.
  5. MALAN, J. S.. Peoples of Namibia. 1. vyd. Los Angeles : Rhino Publishers, 1995. S. 66.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Himba

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]