Historická škola svätého Juraja

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Historická škola svätého Juraja
(Старинно училище „Свети Георги”)
historická budova školy
celkový pohľad na areál školy zo severu
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Plovdiv
Okres Plovdiv
Mesto Asenovgrad
Štvrť Ambelino
Súradnice 41°59′57″S 24°52′29″V / 41,99917°S 24,87472°V / 41.99917; 24.87472
Štýl bulharský obrodenecký barok,
plovdivský typ
Vznik 1878
Pre verejnosť verejnosti prístupný
Stav zachovalý
Wikimedia Commons: Historical school of Saint George, Asenovgrad‎‎
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Historická škola svätého Juraja (bulh. Старинно училище „Свети Георги”Starinno učilište „Sveti Georgi“),[1][2][3] alebo len Škola svätého Juraja (bulh. Училище „Свети Георги”Učilište „Sveti Georgi“)[4][5] je budova bývalej školy z druhej polovice 19. storočia, ktorá sa nachádza v meste Asenovgrad v Plovdivskej oblasti v južnom Bulharsku. Dom je v správe asenovgradského Historického múzea a nachádza sa v ňom jedna z jeho expozícií.[1][2][3] Kultúrna pamiatka miestneho významu.[2][3]

Lokalita[upraviť | upraviť zdroj]

Historická budova školy svätého Juraja sa nachádza v Asenovgrade v štvrti Ambelino[4][1][2][3] na ulici „Sveti Georgi“ (bulh. улица „Свети Георги“, doslova ulica svätého Juraja) č. 15[2][3] v tesnom susedstve Chrámu svätého Juraja.[4]

Budova[upraviť | upraviť zdroj]

Dejiny[upraviť | upraviť zdroj]

Ide o prvú budovu školy v Asenovgrade, ktorá bola postavená špecifický s týmto účelom.[4] Budova bola postavená bezprostredne po oslobodení Bulharska v roku 1878.[4]

V roku 2000 boli na budove uskutočnené reštauračné práce.[2]

Charakteristika[upraviť | upraviť zdroj]

Architektonicky budova predstavuje symetrický dom postavený v štýle bulharského obrodeneckého baroka plovdivského typu.[4][5] Budova je dvojposchodová.[4]

Prvé poschodie bolo používané ako administratívne, samotné učebne sa nachádzali na druhom poschodí.[4]

Vchod do budovy sa nachádza v centrálnej časti fasády. Pred vchodom sa nachádza portikus podopieraný štyrmi drevenými stĺpmi a zakončený vo vrchnej časti ozdobným frontónom.[4][5] Pod portikom sa nachádza štvorramenné schodisko s dvomi medziposchodovými plošinami, ktoré vedie do salónu na druhom poschodí budovy.[5]

V interiéri zaberá centrálnu časť budovy veľký salón. Po bokoch salónu sa nachádzali učebne, na konci salónu oproti vstupným dverám do salónu sa nachádzal učiteľský kabinet.[4][5]

Múzejná expozícia[upraviť | upraviť zdroj]

Expozícia predstavuje osvetu a kultúru v Asenovgrade v období od konca 19. storočia do 30. rokov 20. storočia.[1][2]

Na prvom poschodí budovy sa od rekonštrukcie v roku 2000 nachádzajú dve veľké výstavné sály, ktoré slúžia ako miesto na konanie autorských a tematických výstav.[2]

Samotná stála múzejná expozícia sa nachádza v štyroch miestnostiach na druhom poschodí. Tematicky sú miestnosti rozdelené nasledovne:[2]

  • Prvá miestnosť predstavuje vzhľad typickej školskej triedy z obdobia, ktorému je múzejná zbierka venovaná.[2][3]
  • Druhá miestnosť predstavuje atmosféru knižnice stanimašského (Stanimacha, alebo Stanimaka sú bývalé názvy Asenovgradu) duchovného osvietenca Dimităra Andreeva-Gandiho.[2][3] Predmety do tejto kolekcie boli do zbierky získavané v priebehu celkovo až 70-tich rokov.[3]
  • V tretej miestnosti sú predstavené občiansko-kultúrne združenia z konca 19. a začiatku 20. storočia.[2][3]
  • V štvrtej miestnosti sa nachádzajú dobové fotografie venované do zbierky cirkvou.[2]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 202. (po bulharsky)
  2. a b c d e f g h i j k l m CVETANOV, Momčil. Pătevoditel – Oblast Plovdiv, Oblast Pazardžik. Stara Zagora : Domino EOOD. 2020. 220 s. ISBN 9789546513199. S. 76. (po bulharsky)
  3. a b c d e f g h i OP Turizăm – Asenovgrad. Asenovgrad – Živata istorija. Asenovgrad : Izdatelstvo „Viktori PR. 16 s. S. 15. (po bulharsky)
  4. a b c d e f g h i j STOILOV, Stoil. Asenovgrad – Ognište na stroitelni tradicii. Sofia : Dăržavno izdatelstvo Technika. 1971. 116 s. S. 59. (po bulharsky)
  5. a b c d e MATEEV, Matej. Plovdiv – Stolicata na bălgarskija barok. Plovdiv : Nacionalna akademija na architekturata. 2003. 728 s. ISBN 9789549103816. S. 489 – 490. (po bulharsky)

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]