Preskočiť na obsah

História baníctva na Spiši

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Súradnice: 48°56′39″S 20°33′33″V / 48,944178°S 20,55910629999994°V / 48.944178; 20.55910629999994

STM-vysunutá expozícia
História baníctva na Spiši
AdresaMultifunkčné energetické a banícke centrum
Nábrežie Hornádu 14,
Spišská Nová VesSlovensko
Rok založenia2011 [1]
TypTechnické
SúčasťSlovenské technické múzeum
Ďalšie odkazy
WebOficiálna stránka na STM

História baníctva na Spiši v Spišskej Novej Vsi je vysunutou expozíciou Slovenského technického múzea. Úlohou expozície je priblížiť návštevníkom Multicentra dejiny baníctva na Spiši.

Čo v Multicentre v expozícii možno vidieť

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Stála expozícia histórie baníctva v ktorej možno vidieť:
    • banské svietidlá
    • banícke uniformy
    • banské záchranné prístroje
  • množstvo fotografií venovaných baníckej tématike:
    • fotografie Miloša Greisela venovaných baníctvu na Spiši
    • zábery z utlmených baní a z baní fungujúcich ešte na začiatku 21. storočia
    • jedinečné zábery z výstuže chodieb baní na Hnilčíku, tzv. „banská gotika“, ktoré sú technicko–pamiatkovým unikátom na Slovensku
  • mnoho ďalších baníckych exponátov
  • vzorky minerálov a hornín ťažených v baniach regiónu Spiš

Zbierka minerálov

[upraviť | upraviť zdroj]
  • obsahuje viac ako 1300 vzoriek minerálov zo Slovenska, Česka a 23 krajín sveta
  • zbierka pochádza od zberateľov:
    • Jitka Bohovicová (515 ks)[2]
    • Eduard Münzner
    • Jozef Badár
    • Peter Čížek

Ďalšie aktivity

[upraviť | upraviť zdroj]
  • absolvovanie prednášok s prezentáciami na témy:
    • História baníctva na Spiši
    • Požiare v baniach spišsko-gemerského rudohoria v 19. a 20. storočí
    • Rod Máriássy a bane
  • fáranie do školskej štôlne Michal v sprievode banského technika/štajgra, ktoré je potrebné objednať vopred.

História baníctva v regióne Spiša

[upraviť | upraviť zdroj]
  • baníctvo existovalo už pred prvou písomnou zmienkou o ňom, dokazujú to archeologické nálezy svedčiace o miestnom metalurgickom spracovaní kovov nájdené hlavne v Hornádskej kotline. Mohlo sa jednať o obdobie siahajúce do časov ľudí Púchovskej kultúry v dobe železnej a bronzovej.[3]
  • 1271 - rozvoj baníctva po udelení výsadného postavenia mestu uhorským kráľom Štefanom V.
  • 1295 - v chotárnej listine z tohoto obdobia sa nachádza zmienka o starých zavalených baniach v hustom lese v Roztokách
  • 14. storočie je prvým obdobím rozmachu baníctva na Spiši. V tom období v regióne zohrávali najdôležitejšiu úlohu bane na Grétli, na Gezwängu, v Roztokách, na vrchu Stangenberg, ale aj na Knoli, Grajnári, v Havranej doline, v Novoveskej Hute a v Hnilci.
  • 1412 - uhorský kráľ Žigmund zálohoval poľskému kráľovi na Spiši 16 miest a 2 panstvá, avšak baníctvo zostáva v správe uhorských inštitúcii podľa gelnického banského práva.
  • 15., 16. storočie a 17. storočie majú pre svoje pohnuté obdobia negatívny vplyv na vývoj baníctva
  • 18. storočie znamená ďalší rozvoj baníctva, kedy erár – teda štát ako vlastník nerastného bohatstva - zaviedol povinný výkup (zamieňanie) medených rúd v erárnych hutách.
  • v rokoch 1764 – 1769 zamieňa 181 baní na Spiši medené rudy.
  • v roku 1798 zamieňa rudy ešte 100 baní.
  • 1748 - vznik združenia banských ťažiarov nazývané „Oberungarische Waldürgerschaft“ (Hornouhorské banské meštiactvo). S tým sa spája posledné vzopätie sa spišského baníctva medených rúd.
  • ku koncu 19. storočia pokles cien a ťažby medených rúd viedol k zatvoreniu všetkých medenorudných baní mesta.
  • 19. storočie a v prvá tretina 20. storočia sú obdobím rozkvetu ťažby železných rúd v novoveskom chotári na Roztokách a v Mlynkách. Tieto boli ťažené veľkými banskými nadnárodnými spoločnosťami.
  • po druhej svetovej vojne v meste sídlili Železorudné bane, n.p. Spišská Nová Ves, Geologický prieskum a Uránový prieskum. Východoslovenské kameňolomy a štrkopiesky ťažili sadrovec a anhydrit. V tomto období rozkvetu baníctva je stratové dobývanie železných a medených rúd dotované štátom.
  • 1989 - zmena spoločenských pomerov znamená ukončenie dotovania dobývania rúd železa a medi čím baníctvo zaniklo a to poslednou baňou na žile Gezwäng. Pokračovalo dobývanie na ložiskách anhydritu a sadrovca v Novoveskej Hute.

Kontakty a prístup

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Multifunkčné banícko-energetické centrum BARBORA
    • Nábrežie Hornádu 14
    • Spišská Nová Ves
    • Telefón: 053 4297546
  • STM Košice
    • Email: stmke@stm-ke.sk
    • Mobil: 0918 965 708
    • Telefón: 055 62 240 35

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Jančura, M.: Baníctvo mesta Spišská Nová Ves 1. vyd., Spišská Nová Ves, Občianske združenie Banícky spolok Spiš,rok 2010., 274 s. ISBN 978-80-970464-8-4 [2]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]