Hvar (ostrov)

Hvar je chorvátsky ostrov v strednej časti Jadranského mora. S rozlohou 298 km² je štvrtým najväčším a s populáciou 11 103 (2001) rovnako štvrtý najľudnatejší chorvátsky ostrov. Jeho najvyšší vrch Sveti Nikola meria 628 m.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Hvar leží v strednej Dalmácii a od ostrova Brač ho oddeľuje Hvarský kanál, od Visu Visský kanál, od Korčuly Korčulský kanál a od polostrova Pelješac kanál Neretva. Východný koniec tohto 67,5 km dlhého ostrova sa nachádza len necelých 5 km od pevniny.

Obyvateľstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Ostrov patrí do Splitsko-dalmatínskej župy a tvoria ho 4 opčiny:

Hvar (4 138 obyv.)
Stari Grad (2 817 obyv.)
Jelsa (3 656 obyv.)
Sućuraj (492 obyv.)

Hospodárstvo[upraviť | upraviť zdroj]

Hospodárstvo ostrova je založené najmä na turistickom ruchu, no dôležitú úlohu má aj rybolov. Hvar patrí s 2 718 hodinami slnka v roku k najslnečnejším miestam stredomoria a s príjemným podnebím, stredomorskou vegetáciou a nádhernými plážami je obľúbenou turistickou destináciou.

Názov ostrova[upraviť | upraviť zdroj]

Prvé pomenovania ostrova – Pharos podľa egejského ostrova Paros poznáme z obdobia gréckej kolonizácie, neskôr, v 3. storočí pred Kr. sa objavuje názov „Piteyeia“.

Za vlády Rímskej ríše sa objavuje pod názvom Pharia, neskôr Fara. Po osídlení ostrova Slovanmi sa zmenou spoluhlásky „f“ za staroslovanskú hlásku „hv“ objavuje meno Hvar, známe dodnes. Rímski usadlíci ovládajúci ostrov používali i názov Quarra a od 11. storočia sa objavovalo meno Lesina, resp. Liesena, ktoré pretrvalo až do 19. storočia.