Pelikán (hmlovina)
Pelikán | |
Pozorovacie dáta (Epocha 2000.0) | |
---|---|
Typ | emisná hmlovina |
Rektascenzia | 20h 50m 48s |
Deklinácia | 44° 22′ 00″ |
Vzdialenosť | 1 800 ly[1] |
Zdanlivá jasnosť (V) | 8[2] (4,3[1]) |
Súhvezdie | Labuť |
Fyzické charakteristiky | |
Priemer | 30 – 50 ly |
Hmloviny - Hviezdokopy - Galaxie | |
Súradnice: 20h 50m 48s; 44° 22′ 00″
Pelikán alebo IC 5067/70 je emisná hmlovina v súhvezdí Labuť, ktorá dostala názov podľa svojho tvaru. Nachádza sa blízko známej hmloviny Severná Amerika (NGC 7000). Obe hmloviny opticky oddeľuje tmavý prachový pruh (LDN 935). V skutočnosti sú obidve hmloviny súčasťou jednej oblasti H II a tmavá hmlovina (LDN 935) je pred nimi[3]. Tieto hmloviny objavil William Herschel v 24. októbra 1786[4].
Pelikánovo oko a dlhý zobák vytvárajú prachové oblasti, kým zakrivenú hlavu a krk naznačuje jasne žiariaci plyn. Tento výrazne žiariaci hrebeň má katalógové označenie IC 5067 a meria asi 10 svetelných rokov. Nachádza sa v mieste, kde žiarenie hviezd mení chladný plyn na horúci. Tomuto rozhraniu sa hovorí „ionizačný front“[5]. Ako ionizačný front postupuje, tvar Pelikána sa po miliónoch rokov stratí.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b GRIFFITHS, Martin. Observing Nebulae. [s.l.] : Springer, 2016. 289 s. ISBN 978-3-319-32884-3.
- ↑ COE, Steven. Nebulae and How to Observe Them. [s.l.] : Springer Science & Business Media, 2007. 156 s. ISBN 978-1-84628-729-9.
- ↑ FINLAY, Warren H.. Concise Catalog of Deep-Sky Objects (Astrophysical Information for 550 Galaxies, Clusters and Nebulae). [s.l.] : Springer, 2014. 441 s. ISBN 978-3-319-03170-5. (410)
- ↑ BRATTON, Mark. The Complete Guide to the Herschel Objects (Sir William Herschel's Star Clusters, Nebulae and Galaxies). [s.l.] : Cambridge University Press, 2011. 584 s. ISBN 978-0-521-76892-4. S. 212. (po anglicky)
- ↑ Astronomy Picture of the Day [online]. apod.nasa.gov, [cit. 2019-09-20]. Dostupné online.