Imrich Sucký

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Imrich Sucký (* 1899 – † 1973, Viedeň) bol pred a počas Slovenského štátu pracovníkom polície, ktorý mal na starosti boj s komunistami. Dlhoročný politický väzeň.

Imrich Sucký nastúpil k polícii v roku 1919. V rokoch 1920 - 1923 bol pracovníkom trestno - kriminálneho oddelenia Policajného riaditeľstva v Bratislave. Od roku 1924 bol pracovníkom Odbočky spravodajskej ústredne pri Policajnom riaditeľstve, tzv. obranné spravodajstvo. V roku 1929 sa aktívne podieľal pri zatýkaní Vojtecha Tuku a ďalších osôb (napr. Alexander Mach...) v kauze "Tukova aféra".

Počas Slovenského štátu v rokoch 19391945 bol vedúcim skupiny detektívov na 2. oddelení Ústredne štátnej bezpečnosti (ÚŠB), kde sa aktívne zúčastnil na odhaľovaní komunistických skupín, príprav komunistických diverzných akcií, teroristických útokov a pri zatýkaní väčšiny komunistických predstaviteľov (Široký, Husák, Osoha...).

V máji 1945 bol sám zatknutý. Po takmer dvoch rokoch bol prepustený na slobodu. V roku 1948 emigroval do Rakúska. Tu sa zapojil do protikomunistického odboja a spolupracoval aj s americkou službou CIC. V roku 1957 bol po rozhodnutí ministra vnútra Rudolfa Baráka unesený z Viedne do ČSR. Mal byť použitý pri pripravovanej vnútrokomunistickej akcii voči predsedovi vlády Viliamovi Širokému. Väznený bol na Pankráci, v Opave, Leopoldove a Valdiciach. Po amnestii 9. mája 1968 bol prepustený. Opäť emigroval do Rakúska, kde aj zomrel.

V roku 2007 o živote Imricha Suckého vyšla životopisná kniha Spravodajské eso Slovenského štátu: Kauza Imrich Sucký[1]

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Medvecký Matej: Spravodajské eso Slovenského štátu: Kauza Imrich Sucký. ÚPN, 2007