Integrovaný záchranný systém

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Integrovaný záchranný systém (IZS) je systém pozostávajúci zo záchranných zložiek, ktoré v prípade ohrozenia života, zdravia, majetku alebo životného prostredia zabezpečia predovšetkým rýchlu informovanosť, aktivizáciu a efektívne využívanie a koordináciu síl a prostriedkov záchranárskych subjektov pri poskytovaní nevyhnutnej pomoci.

Vznik IZS a jeho úloha[upraviť | upraviť zdroj]

Úlohou integrovaného záchranného systému je poskytnúť postihnutému subjektu pri ohrození života, zdravia alebo majetku nevyhnutnú pomoc neodkladne a bez omeškania. Pomoc poskytujú rôzne záchranné zložky v závislosti od situácie. Národnou radou Slovenskej republiky bol dňa 15. februára 2002 schválený zákon č. 129/2002 Z. z. o integrovanom záchrannom systéme, ktorý nadobudol účinnosť dňom 1. júla 2002.

Základné zložky integrovaného záchranného systému[upraviť | upraviť zdroj]

Ostatné zložky integrovaného záchranného systému[upraviť | upraviť zdroj]

IZS a tiesňová linka 112[upraviť | upraviť zdroj]

Základom organizačnej infraštruktúry integrovaného záchranného systému sú koordinačné strediská v krajských mestách. Ich prioritnou úlohou je koordinácia činností účastníkov integrovaného záchranného systému v územnej pôsobnosti obvodného úradu v sídle kraja a zabezpečenie príjmu tiesňového volania pri ohrození života, zdravia, majetku alebo životného prostredia. Na ten účel bolo 1. júla 2003 zriadené jednotné európske číslo tiesňového volania 112 ako v ostatných krajinách Európskej únie. Na privolanie pomoci integrovaného záchranného systému slúži jednotné číslo tiesňového volania 112, čísla 150, 155 a 158 na základné zložky sú platné aj naďalej.

Linka 112 býva často zneužívaná a neustále pretrvávajú neoprávnené volania na ňu. Momentálne je oprávnená iba asi polovica zo všetkých tiesňových volaní, čím sú linky aj operátori zbytočne vyťažené, falošné tiesňové volania navyše odopierajú pomoc tým, ktorí ju skutočne potrebujú.