Irma Grese
| Irma Grese | |
 Irma Grese v roku 1945 | |
| Iné mená | Krásna beštia, Osvienčimská hyena |
|---|---|
| Narodenie | 7. október 1923 Feldberger Seenlandschaft, Weimarská republika (dnes Nemecko) |
| Úmrtie | 13. december 1945 (22 rokov) Hameln, Dolné Sasko, Nemecko |
| Známa vďaka | sadistka |
| Profesia | dozorkyňa v koncentračných táboroch Ravensbrück, Bergen-Belsen, Auschwitz. |
| Odkazy | |
| Commons |  Irma Grese |
Irma Ida Ilse Grese (* 7. októbra 1923, Wrechen – † 13. decembra 1945, Hameln) bola SS dozorkyňa v nacistických koncentračních táboroch Ravensbrück, Bergen-Belsen a Auschwitz.
Detstvo[upraviť | upraviť zdroj]
Narodila sa v rodine Greseových. Bola jedno z piatich detí. V roku 1936 matka Irmy, Berta Grese, ukončila svoj život samovraždou kvôli manželovej nevere. Jej otec, Alfred Grese, o rok neskôr vstúpil do NSDAP. Irma nedokončila základné vzdelanie a v 15 rokoch prerušila štúdium. V tejto dobe vstúpila do Bund Deutscher Mädel, (ženská verzia Hitlerjugend). Snažila sa stať zdravotnou sestrou, čo sa jej nepodarilo. Pracovala v sanatóriu a vystriedala niekoľko zamestnaní. Nakoniec vstúpila v roku 1942 do SS.
Práca v koncentračných táboroch[upraviť | upraviť zdroj]
V osemnástich rokoch bola školená v tábore Ravensbrück [1]. V polovici roku 1942 sa stala dozorkyňou. Z Ravensbrücku ju vedenie SS presunulo do Auschwitz-Birkenau [2]. Mala na starosti 30 000 ženských, prevažne maďarských, väzňov. V druhej polovici roku 1944 bola povýšená na hodnosť - Rapportführerin, druhá najvyššia hodnosť pre ženy. Bola účastníčkou pri selekciách kde vyberala väzňov do plynových komôr [3]. Začiatkom roku 1945 Grese sprevádzala transport väzňov z Osvienčimu do Ravensbrücku. V marci 1945 odišla spolu s veľkým počtom väzňov z Ravensbrücku do Bergen-Belsenu [4]. Tam bola zajatá britskou armádou 17. apríla 1945, spolu s ďalšími zamestnancami SS, ktorí neutiekli.
Týranie väzňov[upraviť | upraviť zdroj]
Väzni čo tábor prežili, vo svojich svedectvách popisujú krutosť Irmy Greseovej. Preslávila na mieru šitou uniformou SS. Na väzňov používala emocionálne a fyzické metódy, bila väzenkyne na smrť a mala príjemný pôžitok zo sexu s väzňami. Mučila hladom svoje psy, aby ich potom poštvala na väzňov [5] a osobne poslala stovky ľudí do plynových komôr. Grese nosila ťažké čižmy, pri sebe vždy mala okrem nabitých pištolí pletený bič potiahnutý celofánom - aby sa z neho dala lepšie zmyť ľudská krv.
Belsenský proces[upraviť | upraviť zdroj]
Belsenský proces iniciovaný britským vojenským tribunálom prebiehal od 17. septembra do 17. novembra 1945. Spoločne s Irmou Gressovou na tomto procese sa prejednávali prípady ďalších páchateľov - veliteľa Jozefa Kramera, dozorkyne Johanny Bormann, zdravotnej sestry Elisabeth Volkenrath. Irma Gres bola uznaná vinou a odsúdená na trest obesením.
Posledná noc pred popravou sa Grese smiala a spievala spolu so svojou kolegyňou Elisabeth Volkenrath o Katovom "remesle". Dokonca, keď jej kat nasadzoval na krk slučku neprejavila žiadnu ľútosť nad svojimi činmi. Jej posledným slovom bolo "Rýchlejšie", vykonávateľom rozsudku bol Albert Pierrepoint.
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Beštiálne ženy #6: Irma Grese – nacistická sadistka, klocher.sk
- ↑ Nacistické ženy – sadistické beštie (2. diel), magistra-historia.sk [online]. [Cit. 2019-04-20]. Dostupné online. Archivované 2019-04-20 z originálu.
- ↑ Osvětimská hyena Irma Grese, securitymagazin.cz
- ↑ Osvětimská hyena: Nejkrutější nacistické dozorkyni bylo pouhých 20 let, denik.cz [online]. [Cit. 2019-04-20]. Dostupné online. Archivované 2019-04-20 z originálu.
- ↑ Dozorkyně smrti: Irma Greseová, jansik.blog.idnes.cz
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Irma Grese na anglickej Wikipédii.
Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Irma Grese
