Zobrazenie zdroja stránky Istanbul

{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
| name               = Istanbul
| other_name         = 
| native_name        = İstanbul
| category           = najväčšie mesto [[Turecko|Tureckej republiky]]
<!-- *** Image *** -->
| image              = Istanbul collage 5555.jpg
| image_caption      = 
<!-- *** Symbols *** -->
| flag               = 
| symbol             =
<!-- *** Name *** -->
| etymology          = 
| official_name      = 
| motto              = 
| nickname           = 
<!-- *** Country etc. *** -->
| country            = Turecko
| country_flag       = 1
| region             = Marmara
| histregion         = 
| district           = Istanbul
| municipality       = 
<!-- *** Family *** -->
| part               = 
| river              = 
<!-- *** Locations *** -->
| location           = 
| elevation          = 
| lat_d              = 41.0122
| long_d             = 28.9758
| coordinates_type   = type:city
| highest            = 100 m
| highest_elevation  = 
| highest_lat_d      = 
| highest_long_d     = 
| lowest             = 
| lowest_elevation   = 
| lowest_lat_d       = 
| lowest_long_d      = 
<!-- *** Dimensions *** -->
| area               = 1539
| population         = 15655924
| population_date    = 31.12.2023
| population_note    = <ref>http://www.turkstat.gov.tr/PreHaberBultenleri.do?id=13425</ref>
| population_density = 2813
| established        = 667 pred Kr. ako [[Byzantion]]
| established_type   = Založenie
| established1       = 330  ako Nový Rím alebo [[Konštantínopol]]
| established1_type  = Založenie
| established2       = 1453 ako Istanbul
| established2_type  = Založenie
| mayor              = [[Ekrem İmamoğlu]]<ref name="ekrem">{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Opakované voľby v Istanbule vyhral opäť kandidát opozície
  | url = https://svet.sme.sk/c/22152259/opakovane-volby-v-istanbule-vyhral-opat-kandidat-opozicie.html
  | dátum vydania = 23.6.2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-10-10
  | vydavateľ = SME
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}</ref>
| mayor_type         = 
| mayor_party        = [[Republikánska ľudová strana (Turecko)|CHP]]
<!-- *** Codes *** -->
| timezone           = [[Východoeurópsky čas|VEČ]] | utc_offset =+2
| timezone_DST       = [[Európsky letný čas|VELČ]] | utc_offset_DST =+3
| postal_code        = 34010 až 34850 a 80000 až 81800
| area_code          = (+90) 212 (európska strana) (+90) 216 (ázijská strana)
| area_code_type     = Telefónna predvoľba
| code               = 34
| code1              = 
<!-- *** UNESCO etc. *** -->
| whs_name           = Historic Areas of Istanbul
| whs_year           = 1985
| whs_number         = 356
| whs_region         = 4
| whs_criteria       = i, ii, iii, iv
<!-- *** Free fields *** -->
| free               = 
<!-- *** Maps *** -->
| map_caption        = Poloha v mesta v rámci Turecka
| map_locator        = Turecko
| map1               = Istanbul location districts.svg
| map1_caption       = Mestské obvody
<!-- *** Websites *** -->
| commons            = Istanbul
| statistics         = 
| website            = [http://www.ibb.gov.tr/ www.ibb.gov.tr]
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes          = 
|area_metro=5343}}
{{Whc}}
'''Istanbul''' (po [[turečtina|turecky]] ''İstanbul''; 324 – 1930 '''Konštantínopol''' alebo '''Carihrad'''; do 324 '''Byzantion'''; podrobnosti o názvoch pozri nižšie) je najväčšie [[Mesto (všeobecne)|mesto]] v [[Turecko|Turecku]]. Rozkladá sa na oboch brehoch [[Bospor|Bosporskej úžiny]]. Mesto, pôvodne založené v 7. storočí pred Kr. ako grécka obchodná osada, v dejinách slúžilo približne 16 storočí (tiež pod menami Byzantion, resp. Konštantínopol) ako hlavné mesto [[Východorímska ríša|Východorímskej]], [[Byzantská ríša|Byzantskej]], [[Latinské cisárstvo|Latinskej]] aj [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]]. Bolo jedným z hlavných centier [[Kresťanstvo|kresťanstva]], po roku 1453 naopak sídlom islamského kalifátu. Má viac ako 15,5 milióna obyvateľov (2023), čím tvorí druhú najľudnatejšiu metropolitnú oblasť Európy (po [[Moskovská oblasť|Moskovskej oblasti]]).

Istanbul je významným hospodárskym, finančným a priemyselným centrom Turecka. Približne 20 % tureckých pracujúcich v priemysle je zamestnaných tu. Zhruba 50 % tureckého obchodu má svoj základ v rôznych istanbulských závodoch. Istanbul na celoštátnom výbere daní podieľa až 40 % a produkuje 27,5 % tureckého národného produktu.

Istanbul je tiež významným kultúrnym centrom krajiny pre filmový či hudobný priemysel. Mesto je populárnou turistickou lokalitou, v roku 2015 ho navštívilo viac než 12 miliónov turistov, ponúka viaceré pamiatky zaradené do [[Svetové kultúrne dedičstvo UNESCO|Svetového kultúrneho dedičstva UNESCO]].
{{clearleft}}

== Poloha ==
Istanbul sa rozkladá priamo na rozhraní dvoch svetadielov, [[Ázia|Ázie]] a [[Európa|Európy]], pričom historické rímske a grécke jadro mesta leží na európskej strane. Zaberá plochu {{km2|1538.77}} (pre porovnanie je to vyše 4-krát viac ako Bratislava). Je umiestnený priamo na pahorkoch pri brehoch [[Bospor|Bosporskej úžiny]], [[Marmarské more|Marmarského]] a [[Čierne more|Čierneho mora]] a zálivu [[Zlatý roh]]. 	K mestu prislúcha aj súostrovie na juhovýchod od Bosporu, [[Princove ostrovy]].

Výborná poloha mesta na mieste, kde zem pretína morské cesty, ponúka také výhody, ako ľahko ubrániteľný polostrov, ideálna klíma, bohatá a štedrá príroda či možnosť kontroly nad Bosporom, čo predurčilo významné postavenie mesta v dejinách. Istanbul a okolitá provincia produkuje bavlnu, ovocie, olivový olej, hodváb či tabak. Priemysel vyrába mnoho každodenne používaných vecí, napríklad textil, olej, pneumatiky, rôzne výrobky z kovu či z kože, elektroniku, sklo a mnohé ďalšie. Rozvinutý je tu samozrejme aj potravinársky priemysel. Pretože Istanbul je veľkomestom, je najvýznamnejším dopravným uzlom krajiny. Má rozsiahly a komplikovaný systém dopravy. Je tu rozpracovaná sieť autobusov, električiek a trajektov, nachádzajú sa tu aj šesť liniek pozemného a podzemného metra.<ref>http://www.istanbul-ulasim.com.tr/our-network.aspx {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20160305034521/http://www.istanbul-ulasim.com.tr/our-network.aspx |date=2016-03-05 }} Oficiálne stránky istanbulského metra.</ref>

== Historické názvy ==
=== Prehľad ===
Na mieste Istanbulu stávala pôvodne grécka osada '''Byzantion''', založená už v [[7. storočie pred Kr.|7. stor. pred Kr.]] Roku [[324]] založil a [[11. máj]]a roku [[330]] [[Rímska ríša|rímsky]] cisár [[Konštantín Veľký]] slávnostne otvoril prebudované mesto a premenoval ho na '''Konštantínopol''', t. j. ''Konštantínovo mesto''. Konštantínopol sa popri [[Rím]]e stal hlavným mestom Rímskej ríše. [[Slovania]] prakticky od počiatku používali varianty názvu '''Carihrad''' (teda ''C(is)árovo mesto''), pretože sa vyskytuje už v [[Nestorova kronika|Nestorovej kronike]]. V roku 1930 dostalo mesto oficiálne názov Istanbul; tento názov sa však neoficiálne používal už dávno predtým.

=== Podrobnosti ===

==== Oficiálne názvy ====
*pôvodne asi: '''Lygos'''
*najneskôr od konca 7. stor. pred Kr. do 324 po Kr.: 
**starogr. '''Byzantion'''; neskorší lat. ekvivalent: '''Byzantium'''; neskoršie slovenské ekvivalenty aj '''Byzancia <ref name="MeS">''[[Malá encyklopédia Slovenska]]''. 1. vyd. Bratislava : [[VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied|Veda]], 1987. s. 12.</ref>, Byzancion, Byzanción''' či zriedkavo '''Byzant''' 
**v 3. stor. po Kr. prechodne: lat. '''Augusta Antonina'''
*324 po Kr. – 1453/1930: 
**lat. '''Constantinopolis'''; starogr. '''Kónstantinoupolis''' resp. v inom prepise '''Kónstantinúpolis'''; neskoršie slovenské ekvivalenty: podľa [[Pravidlá slovenského pravopisu|PSP]] '''Konštantínopol''' a '''Carihrad''' (slovanský variant slova Carihrad je doložený už v Nestorovej kronike<ref>Carihrad. In: {{Citácia knihy
  | priezvisko = Novotný
  | meno = Bohuslav
  | odkaz na autora = 
  | spoluautori = et al.
  | titul = Encyklopédia archeológie
  | odkaz na titul = Encyklopédia archeológie
  | vydanie = 1
  | vydavateľ = [[Vydavateľstvo Obzor|Obzor]]
  | miesto = Bratislava
  | rok = 1986
  | počet strán = 1032
  | strany = 149 – 150
}}</ref>), v rozpore s PSP: '''Konštantinopol''' <ref name="MeS"/>, '''Konštantinopolis, Konštantínopolis''', zastarano aj ''Konstantinopolis'' <ref>tento tvar je napr. uvedený v PSP z roku 1931</ref> či ''Konstantinopol'' ; do 7. stor. bola úradným jazykom latinčina, potom gréčtina; tvar Constantinopolis (a pod.) je nepriamo a na minciach doložený od cca. 324 po Kr.<ref>http://constantinople.ehw.gr/Forms/fLemmaBody.aspx?lemmaId=11677#noteendNote_1</ref>, priamo až od 5. stor.
**spočiatku (t. j. najmä v 4. stor.) sa mesto volalo aj lat. '''Constantinopolis nova Roma''', lat. '''Constantinopolis altera Roma''' <ref>Mango: Oxford History of Byzantium, 2002</ref>, lat. '''nova Roma'''<ref>http://constantinople.ehw.gr/Forms/fLemmaBody.aspx?lemmaId=11677#chapter_0; tento tvar je doložený ešte v 9./10. stor. porov. napr. Magnae Moraviae Fontes Historici, 1971, str. 99</ref>,  starogr. '''é Nea, deutera Rómé''' ("Nový, druhý Rím"), starogr. '''Deutera Rómé''' <ref>tvar je doložený len nepriamo</ref> ("Druhý Rím"), starogr. '''eóa Rómé''' ("Východný Rím"), starogr. '''Byzantias Rómé''' ("Byzantský Rím"), lat. '''Roma Constantinopolitana''', starogr. (/lat.?) '''Alma Róma''' 
*1453 – 1930: 
**v osmanskej turečtine '''Kostantíníje''' alebo '''Kustantíníje'''; ekvivalent v spisovnej arabčine: '''Al-Kustantíníja'''; starogr., lat. a slovenské ekvivalenty ako v predchádzajúcom bode; novogr. ekvivalent '''Konstantinupoli'''
**od konca 17. do konca 18. storočia prechodne prevažoval oficiálny názov '''Islambol''' alebo '''Islambul'''
**občas sa vyskytoval ako oficiálny tvar '''İstanbul'''
*od 1930: po turecky '''İstanbul'''; slovenský ekvivalent '''Istanbul'''

==== Významné neoficiálne názvy ====
*od raného stredoveku: starogr. '''hé Polis''', novogr. '''i Poli'''
*od vrcholného stredoveku: v turečtine '''İstanbul, Stanbul, Stambul''', zriedkavejšie '''Stanbulin, Bulin'''; tvar Stambul v 19. stor. v európskych textoch v užšom zmysle niekedy znamenal len historické jadro mesta
*od roku 1453: v turečtine '''Islambol, Islambul'''
*v 19. stor.: v turečtine '''Istanbol, Istambol, Stambol''' <ref>http://books.google.sk/books?id=1FwEAAAAQAAJ&pg=PA351&lpg=PA351&dq=%22istambol%22&source=bl&ots=GYr-E9VAse&sig=e52tvy7JGbGHla8ufA-SVHgkLTw&hl=sk&sa=X&ei=FxcQUKhby9vhBO_dgdAL&ved=0CGcQ6AEwCTgU#v=onepage&q=%22istambol%22&f=false str. 351; http://leccos.com/index.php/clanky/istanbul {{Webarchive|url=https://web.archive.org/web/20120625011522/http://leccos.com/index.php/clanky/istanbul |date=2012-06-25 }}</ref>
{{Široký obrázok|20110711 Pierre Loti hill view Istanbul Turkey Panorama.jpg|1600px|''Panoramatická fotografia mesta Istanbul''}}

[[Súbor:Siege of Constantinople BnF MS Fr 9087.jpg|thumb|[[Pád Konštantínopola|Obliehanie Konštantínopola]] vojskami sultána [[Mehmed II.|Mehmeda II.]] tesne pred jeho dobytím v roku 1453.]]
== Dejiny ==
{{Sekcia bez zdroja||2013-10-24}}
{{Hlavný článok|Dejiny Istanbulu}}

Najneskôr v 7. stor. pred Kr. (podľa tradície v roku 667 pred Kr.) bolo na území jadra dnešného mesta založené grécke mesto Byzantion. Toto sa v 1. stor. po Kr. stalo súčasťou [[Staroveký Rím|Rímskej ríše]]. Za vlády cisára [[Septimius Severus|Septimia Severa]] bolo mesto zbúrané a znovu postavené.

V rokoch 324 až 330 mesto prebudoval rímsky cisár [[Konštantín Veľký]]. Mesto dostalo nový názov Konštantínopol (resp. u [[Slovan]]ov Carihrad) a stalo sa hlavným mestom Východorímskej resp. [[Byzantská ríša|Byzantskej ríše]]. Konštantínopol sa stal aj významným cirkevným a kultúrnym centrom. Sídlil tu [[carihradský patriarcha]]. V roku 425 tu bola založená vysoká škola. Vrcholné obdobie rozkvetu mesto zažilo za [[Justinián I.|Justiniána I.]] v 6. storočí. Za povstania [[Niká]] (532) značná časť mesta zhorela. Vrcholom stavebnej činnosti za Justiniána je chrám [[Hagia Sofia]]. V roku 542 postihol mesto [[Mor (pestis)|mor]], zomrelo 30 000 obyvateľov. Od 7. storočia nastal úpadok mesta v dôsledku neustálych vojen s Peržanmi, Arabmi, Slovanmi a Pečenehmi.

V 13. storočí bol Konštantínopol hlavným mestom krátky čas existujúceho [[Latinské cisárstvo|Latinského cisárstva]], po jeho zániku bolo opäť hlavným mestom Byzantskej ríše. Za vlády [[Palaiologovci|Palaiologovcov]] (koniec 13. stor. – zač. 14. stor.) nastalo krátke obdobie rozmachu mesta, ale potom sa už mesto vyľudňovalo a pustlo.

V roku 1453 mesto tri dni plienili a dobyli [[Osmanskí Turci]], čím Byzantská ríša zanikla. V rokoch 1453 až 1923 bolo mesto hlavným mestom [[Osmanská ríša|Osmanskej ríše]] a sídlom sultána. V roku 1930 bolo mesto premenované na Istanbul.

=== Ekumenické koncily ===
{{Sekcia bez zdroja||2013-10-24}}
{{Hlavný článok|Ekumenický koncil}}
Význam stredovekého Konštantínopola v náboženskej oblasti ďaleko presahoval hranice Byzantskej ríše, mesto sa stalo štyrikrát miestom zasadania [[Ekumenický koncil|ekumenických koncilov]]. Dnes tu sídli Grécky patriarcha pre anatólskych kresťanov, hoci je otázka kresťanstva v krajine stále dosť napätá.

== Tradičná kultúra ==
{{Sekcia bez zdroja||2013-10-24}}
Kultúra Istanbulu poznačila celé moderné [[Grécko]]. Mnoho moderných gréckych vzdelancov pochádzalo odtiaľto. Od stredoveku tu vznikali grécke tradičné tance a ľudové piesne, ktoré sú dnes súčasťou gréckeho a tureckého folklóru. Konštantínopolskí mäsiari vymysleli v byzantských dobách populárny orientálny tanec [[Chasapiko]], ktorý sa tancuje ako v Grécku, tak aj v Turecku. Kultúra oboch národov v meste sa tak počas sultanátu úplne zjednotila. V 19. a 20. stor. sa v Konštantínopole otvorili kaviarne s tradičnou hudbou, v ktorých tancovali grécke brušné tanečnice a muži fajčili vodné fajky. Na uliciach sa konali rôzne trhy a všade sa ligotali byzantské kupoly. O jednotnosti gréckej a tureckej kultúry máme dôkazy v podobe gréckych ľudových piesní z Malej Ázie, v ktorých sem tam zaznie nejaké to turecké slovo, alebo veta (napr. časté sú áman, yavrum či seviórum). Počas sviatkov muži aj ženy tancovali a spoločne spievali na námestiach. Takéto slávnosti mali tradíciu od byzantských čias. O jednej takejto ľudovej veselici nám zanechal správu aj filozof [[Michaél Psellos]], keď napísal, že ľud po zvrhnutí krutého tyrana, cisára [[Michal IV. (Byzantská ríša)|Michala IV.]] vyšiel do ulíc pozrieť sa na jeho oslepenie a pritom všetci tancovali a vymýšľali nové piesne. Zároveň nám dáva správu o vzniku [[grécky folklór|gréckeho folklóru]]. Kultúra Konštantínopolu sa v stredoveku veľmi odlišovala od Európskej kultúry, ktorá hlásala asketický život. Byzantská kultúra sa v ponímaní náboženstva a svetskej existencie veľmi podobala modernej dobe. Popri náboženstve sa tu pestovala veľkolepá antická kultúra obohatená o [[orientálny|orientálne prvky]]. Toto bola klasická byzantská kultúra mesta. Veľkomestskú kultúru rozšírili konštantínopolskí a [[Maloázijskí Gréci]] aj v materskom Grécku, počas spomínanej výmeny obyvateľstva začiatkom 20. stor. Dnes tu môžeme ešte stále vidieť podobný spôsob života, ktorý teraz prezentujú predovšetkým Turci. O krásach mesta sa spieva aj v piesni Konštantínopolských Grékov ''Eche jia Panajia'', ktorá ospevuje mestské časti [[Yedikule]], [[Galata|Galátu]] a Arápiu, vyzdvihuje kvalitu miestneho [[víno|vína]] a krásu miestnych dievčat.

[[Súbor:Imamoglu press conference April 3, 2019.jpg|thumb|Primátor Istanbulu, [[Ekrem İmamoğlu]].]]
== Pamiatky ==
* Chrám Božej múdrosti, [[Hagia Sofia]], postavený v 6. storočí cisárom Justiniánom, od roku 1453 do 20. storočia slúžil ako mešita, dnes ako múzeum.
* [[Modrá mešita (Istanbul)]] Modrá mešita alebo tiež nazývaná mešita sultána Ahmeda I. Mešita bola postavená za Ahmedovej vlády v rokoch 1609 až 1615. Pomenovanie modrá mešita je odvodené z bohatej výzdoby interiéru mešity modrými štvorcovými obkladačkami. Modrá mešita je jednou z najznámejších a najnavštevovanejších pamiatok Istanbulu.<ref>http://www.eslam.de/begriffe/b/blaue_moschee.htm</ref>
* [[Topkapi]] je rozsiahly palácový komplex v centre Istanbulu, ktorý bol vyše 380 rokov oficiálnou rezidenciou sultánov Osmanskej ríše. Stavba komplexu začala roku 1453 a dokončená bola roku 1465. Posledným sultánom, ktorý obýval palác Topkapi bol sultán Mahmúd II. (do 1839 roku). Jeho nasledovník sultán Abdülmecid I. preniesol svoje sídlo do nového paláca Dolmabahçe a Topkapi odvtedy prestalo byť oficiálnou rezidenciou sultánov. Jedna z najznámejších pamiatok Istanbulu.
* [[Galatská veža]] z roku 1348, pôvodne obranná stavba [[Janovská republika|janovskej]] obchodnej štvrte [[Pera]], bola po stáročia najvyššou budovou v meste. Dnes dominuje panoráme severne od [[Zlatý roh|Zlatého rohu]].<ref>http://www.lonelyplanet.com/turkey/istanbul/sights/architecture/galata-tower#ixzz3f6ACHCm9</ref>

== Komunálna politika ==
Na čele mesta stojí primátor. Úrad primátora od roku 1994 nepretržite zastávali politici pravicových islamistických strán blízkych [[Strana spravodlivosti a rozvoja|Strane spravodlivosti a rozvoja]], vrátane súčasného prezidenta [[Recep Tayyip Erdoğan|Erdoğana]]. V roku 2019 prvý raz vo voľbách v meste uspel kandidát ľavicovej [[Republikánska ľudová strana (Turecko)|Republikánskej ľudovej strany]], [[Ekrem İmamoğlu]]. Voľby sa kvôli tlaku AKP museli zopakovať, avšak Imamogluova výhra sa iba zvýraznila.<ref name="ekrem"/>

[[Súbor:İstanbul Havalimanı Airport 2019 14.jpg|thumb|right|Terminál [[Atatürkovo medzinárodné letisko|letiska Istanbul]].]]
[[Súbor:Fatih Sultan Mehmet Bridge panorama.jpg|thumb|right|[[Most sultána Mehmeta]] je jeden z troch zavesených mostov ponad [[Bospor|Bosporskú úžinu]].]]
== Doprava ==
=== Letecká doprava ===
Istanbul mal v roku 2019 tri medzinárodné letiská: Pôvodne hlavné letisko bolo [[Medzinárodné letisko Istanbul Atatürk|Atatürkovo letisko]], ktoré sa nachádza v štvrti [[Yeşilköy]] na európskej strane, asi 24 kilometrov (15 míľ) západne od centra mesta. Keď bolo vybudované, stálo na západnom konci mesta, teraz ho však mesto úplne obklopuje.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu |titul=Archivovaná kópia |url=http://www.ataturkairport.com/en-EN/airportguide/Pages/airportguide.aspx |dátum prístupu=2015-07-06 |url archívu=https://web.archive.org/web/20150706175525/http://www.ataturkairport.com/en-EN/airportguide/Pages/airportguide.aspx |dátum archivácie=2015-07-06 }}</ref> Práve kvôli obmedzeným možnostiam ďalšieho rozvoja Atatürkovho letiska bolo po roku 2010 rozhodnuté o výstavbe nového letiska. [[Medzinárodné letisko Istanbul|Letisko Istanbul]] vo štvrti [[Arnavutköy]] na európskej strane pri pobreží [[Čierne more|Čierneho mora]], približne 35&nbsp;km severozápadne od Atatürkovho letiska, bolo stavané medzi rokmi 2014-2018 a uvedené do prevádzky 29. októbra 2018. Plne dobudované má byť v roku 2028. Odvtedy boli postupne komerčné lety z Atatürkovho letiska presúvané na Istanbul, pričom od apríla 2019 slúži Atatürkovo letisko iba pre nákladné lety.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = McKernan
  | meno = Bethan
  | odkaz na autora = 
  | titul = Turkish Airlines is switching to a new Istanbul airport – all in 45 hours
  | url = https://www.theguardian.com/cities/2019/apr/06/turkish-airlines-switching-to-new-airport-all-in-45-hours
  | dátum vydania = 6.4.2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-10-10
  | vydavateľ = [[The Guardian]]
  | miesto = Istanbul
  | jazyk = en
}}</ref>

Posledné a najmenšie letisko v meste je [[Medzinárodné letisko Istanbul Sabiha Gökçen|letisko Sabihy Gökçenovej]], nachádzajúce sa v štvrti [[Kurtköy]] na ázijskej strane, blízko pretekárskeho okruhu [[İstanbul Park|Istanbul Park GP Racing]]. Je situované maximálne 20 kilometrov (12 míľ) východne od ázijskej strany a 45 kilometrov (28 míľ) východne od európskeho mestského centra.

[[Súbor:Bahnhofsfront-Istanbul-Sirkeci retouched 2.jpg|thumb|left|Stanica Sirkeci, otvorená v roku 1873, prestavaná 1888-1890, východiskový bod pre vlakové spoje do [[Viedeň|Viedne]] a [[Orient Express]] do [[Paríž]]a.]]
=== Mestská hromadná doprava ===
''Pre podrobnejšie informácie o metre v Istanbule pozri [[Istanbulské metro]].''

Všetky druhy dopravy v meste sú komplikované polohou Istanbulu na dvoch brehoch Bosporu, ktorý slúži ako námorná cesta, no zároveň po stáročia cestná a železničná bariéra. Istanbulské hlavné rýchlostné cesty sú [[Otoyol 1|O-1]], [[Otoyol 2|O-2]], [[Otoyol 3|O-3]] and [[Otoyol 4|O-4]]. O-1 vytvára mestský vnútorný obchvat, ktorý preklenuje Bosporskú úžinu cez [[Bosporský most]], O-2 naopak vytvára vonkajší mestský okruh s [[Fatih Sultan Mehmet Köprüsü|mostom sultána Mehmeta]]. O-2 pokračuje na západ do [[Edirne]] a O-4 na východ do [[Ankara|Ankary]]; O-2, O-3 aj O-4 sú súčasťou transeurópskej cesty [[E80]], ktorá vedie z Portugalska k turecko-iránskej hranici.<ref name="googma">{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Turkey to open new Istanbul highway on election weekend – report
  | url = https://ahvalnews.com/turkey-economy/turkey-open-new-istanbul-highway-election-weekend-report
  | dátum vydania = 18.6.2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-10-10
  | vydavateľ = Ahval News
  | miesto = 
  | jazyk = en
}}</ref> V roku 2018 cez pôvodné dva bosporské mosty prešlo asi 320 000 vozidiel denne (čo predstavuje pokles oproti 400 000 z roku 2011).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Roper
  | meno = Jack
  | odkaz na autora = 
  | titul = Solving Istanbul's congestion problem
  | url = https://www.intertraffic.com/news/articles/solving-istanbuls-congestion-problem/
  | dátum vydania = 12.12.2018
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-10-10
  | vydavateľ = Intertraffic.com
  | miesto = 
  | jazyk = en
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20191010073426/https://www.intertraffic.com/news/articles/solving-istanbuls-congestion-problem/
  | dátum archivácie = 2019-10-10
  }}</ref> V roku 2016 bol otvorený tretí most cez Bospor, [[Most sultána Selima]].<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Turci sa pripravujú na otvorenie obrieho tunela, Istanbulčanom skráti čas cestovania
  | url = https://hnonline.sk/svet/878524-turci-sa-pripravuju-na-otvorenie-obrieho-tunela-istanbulcanom-skrati-cas-cestovania
  | dátum vydania = 18.12.2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-10-10
  | vydavateľ = Hospodárske noviny
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}</ref> Environmentálne skupiny sa obávali, že tretí most môže ohroziť zostávajúce zelené plochy na sever od Istanbulu.<ref name="eib">{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = ERM Group (Germany and UK) and ELC-Group (Istanbul)
  | odkaz na autora = 
  | titul = Eurasia Tunnel Environmental and Social Impact Assessment. Volume I: Non Technical Summary (NTS)
  | url = http://www.eib.org/attachments/pipeline/20090678_nts_en.pdf
  | dátum vydania = január 2011
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-10-10
  | vydavateľ = Európska investičná banka
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}</ref><ref name="let">{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Letsch
  | meno = Constanze
  | odkaz na autora = 
  | titul = Plan for New Bosphorus Bridge Sparks Row Over Future of Istanbul
  | url = https://www.theguardian.com/world/2012/jun/08/bosphorus-bridge-row-istanbul-turkey
  | dátum vydania = 8.6.2012
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-10-10
  | vydavateľ = [[The Guardian]]
  | miesto = 
  | jazyk = en
}}</ref> Okrem troch mostov slúži pre cestnú dopravu medzi svetadielmi tiež dvojpodlažný [[Eurázijský tunel]], dlhý 14,6&nbsp;km, ktorý bol uvedený do prevádzky v decembri 2016.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Istanbul's $1.3BN Eurasia Tunnel prepares to open
  | url = http://aa.com.tr/en/economy/istanbuls-13bn-eurasia-tunnel-prepares-to-open/709440
  | dátum vydania = 19.12.2016
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-10-10
  | vydavateľ = Anadolu Agency
  | miesto = 
  | jazyk = en
}}</ref>

[[Súbor:Istanbul T1 line Alstom Citadis tram.jpg|thumb|left|Linka T1 istanbulského moderného električkového systému vo štvrti [[Fatih]].]]
[[Súbor:M2_at_Levent_station.JPG|thumb|Stanica istanbulského metra [[Levent]].]]
Istanbulskú mestskú hromadnú dopravu predstavuje systém [[Električka|električiek]] (štyri linky T1-T4), [[Pozemná lanovka|pozemných lanoviek]], liniek [[Metro|metra]], autobusov, rýchlych autobusov a trajektov. Ceny medzi jednotlivými typmi dopravy sú integrované, pričom na cestovanie slúži bezkontaktná [[Istanbulkart]], funkčná od roku 2009.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Tickets and Fares
  | url = https://www.metro.istanbul/SeferDurumlari/BiletUcretleri
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-10-10
  | vydavateľ = Metro Istanbul
  | miesto = 
  | jazyk = en
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20191009033508/http://www.metro.istanbul/SeferDurumlari/BiletUcretleri
  | dátum archivácie = 2019-10-09
  }}</ref>

[[Istanbulské metro]] sa v súčasnosti skladá zo šiestich liniek M1(A a B), M2, M3, M6 (všetky na európskej strane) a M4 a M5 (na ázijskej). Ďalších sedem liniek linky (M7, M8, M9, M10, M11, M12 a M13) je vo výstavbe.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Network Maps
  | url = https://www.metro.istanbul/YolcuHizmetleri/AgHaritalari
  | dátum vydania = 
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-10-10
  | vydavateľ = Metro Istanbul
  | miesto = 
  | jazyk = en
  | url archívu = https://web.archive.org/web/20230928032816/https://www.metro.istanbul/Content/assets/uploaded/%C4%B0stanbul%20Rayl%C4%B1%20Sistemler%20Haritas%C4%B1.pdf
  | dátum archivácie = 2023-09-28
  }}</ref>

Medzinárodná vlaková doprava v Istanbule funguje od roku 1889, kedy bola otvorená linka z [[Bukurešť|Bukurešti]] do Istanbulu na stanicu [[Stanica Sirkeci|Sirkeci]]. Tá sa neskôr stala známou ako východná konečná stanica [[Orient Express]]u.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Kubuš
  | meno = Tomáš
  | odkaz na autora = 
  | titul = Sirkeci Gar. Konečná Orient Expressu
  | url = http://www.blizkyvychod.eu/sirkeci-gar-konecna-orient-expressu/
  | dátum vydania = 24.8.2013
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-10-10
  | vydavateľ = Blízky východ.eu
  | miesto = 
  | jazyk = sk
}}</ref> Vlaková doprava do Bukurešti a [[Solún]]u trvala do začiatku desiatych rokov 21. storočia, kedy boli spojenia zrušené pre výstavbu tunela Marmaray, resp. finančné problémy Grécka. Linka s Bukurešťou cez [[Sofia|Sofiu]] bola obnovená v júni 2019.<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Uysal
  | meno = Onur
  | odkaz na autora = 
  | titul = Istanbul Bucharest train to restart service
  | url = https://railturkey.org/2019/06/02/istanbul-bucharest-train-to-restart-service/
  | dátum vydania = 2.6.2019
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-10-10
  | vydavateľ = Rail Turkey
  | miesto = 
  | jazyk = en
}}{{cite web|url=http://www.tcdd.gov.tr/home/detail/?id=599|publisher=Turkish State Railways|language=Turkish|title=Bölgesel Yolcu Trenleri|trans-title=Regional Passenger Trains|accessdate=3 April 2012|url-status=dead|archiveurl=https://web.archive.org/web/20120404194631/http://www.tcdd.gov.tr/home/detail/?id=599|archivedate=4 April 2012}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Keenan
  | meno = Steve
  | odkaz na autora = 
  | titul = How Your Greek Summer Holiday Can Help Save Greece
  | url = https://www.theguardian.com/travel/2012/jun/22/greek-summer-holiday-save-greece
  | dátum vydania = 22.6.2012
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-10-10
  | vydavateľ = The Guardian
  | miesto = 
  | jazyk = 
}}</ref> Ázijskú stranu mesta obsluhuje od roku 1908 [[stanica Haydarpaşa]], ktorá bola kedysi východiskom pre [[Bagdadská železnica|Bagdadskú]] a [[Hidžázska železnica|Hidžázsku]] železnicu do dnešného Iraku a Saudskej Arábie, ktoré však v roku 2019 tiež neboli v prevádzke (v prípade Hidžázskej železnice sa uvažuje o znovuspojazdnení).<ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Buğra Ekinci
  | meno = Ekrem
  | odkaz na autora = 
  | titul = Hejaz railway: A historic line to Islam's holiest cities
  | url = https://www.dailysabah.com/feature/2016/10/28/hejaz-railway-a-historic-line-to-islams-holiest-cities
  | dátum vydania = 28.10.2016
  | dátum aktualizácie = 28.10.2016
  | dátum prístupu = 2019-10-10
  | vydavateľ = Daily Sabah
  | miesto = 
  | jazyk = en
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = Head
  | meno = Jonathan
  | odkaz na autora = 
  | titul = Iraq – Turkey railway link re-opens
  | url = http://news.bbc.co.uk/2/hi/8518109.stm
  | dátum vydania = 16.2.2010
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-10-10
  | vydavateľ = BBC
  | miesto = 
  | jazyk = en
}}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu
  | priezvisko = 
  | meno = 
  | odkaz na autora = 
  | titul = Haydarpasa Train Station
  | url = http://www.emporis.com/building/haydarpasatrainstation-istanbul-turkey
  | dátum vydania = 3.4.2012
  | dátum aktualizácie = 
  | dátum prístupu = 2019-10-10
  | vydavateľ = Emporis
  | miesto = 
  | jazyk = en
}}</ref>

== Partnerské mestá ==
{{Stĺpce|3|
* {{minivlajka|Kazachstan}} [[Alma-Ata]], [[Kazachstan]]
* {{minivlajka|Jordánsko}} [[Ammán]], [[Jordánsko]]
* {{minivlajka|Thajsko}} [[Bangkok]], [[Thajsko]]
* {{minivlajka|Libanon}} [[Bejrút]], [[Libanon]]
* {{minivlajka|Španielsko}}  [[Barcelona]], [[Španielsko]]
* {{minivlajka|Taliansko}} [[Benátky]], [[Taliansko]]
* {{minivlajka|Líbya}} [[Bengází]], [[Líbya]]
* {{minivlajka|Nemecko}} [[Berlín]], [[Nemecko]]
* {{minivlajka|Slovensko}} [[Bratislava]], [[Slovensko]]
* {{minivlajka|Argentína}} [[Buenos Aires]], [[Argentína]]
* {{minivlajka|Sýria}} [[Damask]], [[Sýria]]
* {{minivlajka|Albánsko}} [[Drač (mesto)|Drač]], [[Albánsko]]
* {{minivlajka|Spojené arabské emiráty}} [[Dubaj (mesto)|Dubaj]], [[Spojené arabské emiráty]]
* {{minivlajka|Saudská Arábia}} [[Džidda]], [[Saudská Arábia]]
* {{minivlajka|Kuba}} [[Havana]], [[Kuba]]
* {{minivlajka|USA}} [[Houston]], [[Spojené štáty|USA]]
* {{minivlajka|Sudán}} [[Chartúm (mesto)|Chartúm]], [[Sudán]]
* {{minivlajka|Indonézia}} [[Jakarta]], [[Indonézia]]
* {{minivlajka|Malajzia}} [[Johor Bahru]], [[Malajzia]]
* {{minivlajka|Egypt}} [[Káhira]], [[Egypt]]
* {{minivlajka|Čína}} [[Kanton (mesto)|Kanton]], [[Čína]]
* {{minivlajka|Rusko}} [[Kazaň]], [[Rusko]]
* {{minivlajka|Nemecko}} [[Kolín nad Rýnom]], [[Nemecko]]
* {{minivlajka|Rumunsko}} [[Konstanca]], [[Rumunsko]]
* {{minivlajka|Pakistan}} [[Láhaur]], [[Pakistan]]
* {{minivlajka|Turkménsko}} [[Mary (Turkménsko)|Mary]], [[Turkménsko]]
* {{minivlajka|Mexiko}} [[Mexiko (mesto)|Mexiko]], [[Mexiko]]
* {{minivlajka|Ukrajina}} [[Odesa]], [[Ukrajina]]
* {{minivlajka|Kirgizsko}} [[Oš]], [[Kirgizsko]]
* {{minivlajka|Rusko}} [[Petrohrad]], [[Rusko]]
* {{minivlajka|Bulharsko}} [[Plovdiv (mesto)|Plovdiv]], [[Bulharsko]]
* {{minivlajka|Kórejská republika}} [[Pusan]], [[Kórejská republika]]
* {{minivlajka|Maroko}} [[Rabat (mesto)|Rabat]], [[Maroko]]
* {{minivlajka|Brazília}} [[Rio de Janeiro]], [[Brazília]]
* {{minivlajka|Holandsko}} [[Rotterdam]], [[Holandsko]]
* {{minivlajka|Bosna a Hercegovina}} [[Sarajevo]], [[Bosna a Hercegovina]]
* {{minivlajka|Severné Macedónsko}} [[Skopje]], [[Severné Macedónsko]]
* {{minivlajka|Čína}} [[Šanghaj]], [[Čína]]
* {{minivlajka|Japonsko}} [[Šimonoseki]], [[Japonsko]]
* {{minivlajka|Irán}} [[Tabríz]], [[Irán]]
* {{minivlajka|Kanada}} [[Toronto]], [[Kanada]]
* {{minivlajka|Tunisko}} [[Tunis]], [[Tunisko]]
}}

== Referencie ==
{{Referencie}}

== Pozri aj ==
* [[Byzantská ríša]]

== Iné projekty ==
{{Projekt}}

{{Európske hlavné mesto kultúry}}

[[Kategória:Istanbul| ]]
[[Kategória:Byzantská ríša]]
[[Kategória:Mestá v Turecku]]
[[Kategória:Lokality Svetového dedičstva v Turecku]]
[[Kategória:Európske hlavné mestá kultúry]]
[[Kategória:Prístavné mestá v Turecku]]
[[Kategória:Prístavné mestá Čierneho mora]]
[[Kategória:Prístavné mestá Marmarského mora]]
[[Kategória:Bývalé hlavné mestá]]
[[Kategória:Mestá na hodvábnej ceste]]