Ivan Čičmanec

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Ivan Čičmanec
slovenský spisovateľ, básnik a prekladateľ
Narodenie21. august 1942 (77 rokov)
Bratislava

Ivan Čičmanec (* 21. august 1942, Bratislava) je slovenský spisovateľ, básnik, esejista, publicista a prekladateľ.

  • Pseudonym: Peter Liptovský, Vlado Záhor, Viliam Krajec a Igor Orfan

Život[upraviť | upraviť kód]

Ivan Čičmanec sa narodil roku 1942 v Bratislave. V rokoch 1960-67 študoval s prestávkami na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave. Štúdium nedokončil. V roku 1969 emigroval do Nórska. Istý čas pracoval o.i. ako továrenský a prístavný robotník, čašník, upratovač, nočný strážnik, tlmočník a novinár na voľnej nohe. V rokoch 1970-75 študoval ruštinu, angličtinu a divadelnú vedu na Univerzite v Osle. Potom 21 rokov vyučoval na základnej škole v Osle.

Literárne sa prejavoval od r. 1978 ako publicista, autor a prekladateľ v nórskej, slovenskej a inonárodnej tlači. V 80. rokoch minulého storočia aktívne prispieval do slovenských a českých exilových periodík i do česko-slovenského vysielania Rádia Slobodná Európa.

V rokoch 1993-95 bol prvým predsedom novovzniknutého Nórsko-slovenského spolku so sídlom v Osle.

Literárna tvorba[upraviť | upraviť kód]

Ivan Čičmanec píše eseje, články, glosy, polemické state, poviedky, básne a divadelné hry. Ako publicista sa venuje predovšetkým otázkam literatúry, divadla, náboženstva, príležitostne píše aj o filme, výtvarnom umení, hudbe, filozofii a spoločenskej problematike.

Tvorba v slovenčine[upraviť | upraviť kód]

Na Slovensku vydal knihy:

  • V ohnisku neprítomnosti (2005), s podnázvom Gnostické meditácie
  • Vzdychy a údery (2011), kniha poviedok s motívmi ľudského utrpenia, tajomstva, zložitých erotických vzťahov
  • Krehké čaro disonancií (2012), kniha esejí, literárnych štúdií, portrétov svetových spisovateľov a iných kultúrnych osobností
  • Fialová hudba (2013), básnická zbierka o vnútorných traumách moderného človeka, o erotických túžbach a absurditách všedného dňa
  • Esej „Ján Ondruš ako postkresťanský básnik“ v zborníku Krížu je človek ľahký (1997)
  • Bratislavský satyr (2015), novela zo súčasného Slovenska, podávajúca ironický pohľad na chaotický citový a erotický život starnúceho malomeštiaka


Svoje články, eseje, štúdie, poznámky, recenzie a postupne aj poviedky, básne, divadelné hry a preklady uverejňoval od konca 70. rokov v nórskych denníkoch a časopisoch Morgenbladet, Aftenposten, Ergo, Kontrast, Karl Johan, Solidaritet Norge-Polen, Nordisk østforum, Marginal, na Slovensku v Kultúrnom živote, Tvorbe, RAKu, Slovenských pohľadoch, Romboide, Literárnom týždenníku, Javisku a inde.

Tvorba v nórčine[upraviť | upraviť kód]

  • Blendet (Oslepený; poviedka) v antológii Et dusin trekkfugler (Tucet sťahovavých vtákov, 1990)
  • tematické slovenské číslo časopisu Ergo (1991)
  • Heslá o slovenskej literatúre a geografii v dvoch vydaniach Veľkej norskej encyklopédie (Store norske leksikon, 1994-1999 a 2003-2006)

Preklady[upraviť | upraviť kód]

Preklady do nórčiny[upraviť | upraviť kód]

  • antológia slovenskej nadrealistickej poézie Fiken på piletrær (Figy na vŕbach, 1984) - spolu s Kjellom Heggelundom
  • výbery z básnickej tvorby Jána Buzássyho (Midlertidig evighet, Dočasná večnosť, 1989) - spolu so Stigom Sæterbakkenom; Jána Ondruša (Ansiktet mitt signerer jeg ikke, Svoju tvár nepodpíšem, 1995) - so Stigom Sæterbakkenom; Milana Richtera (Røter i lufta, Korene vo vzduchu, 1996) - s Knutom Ødegårdom a Ľubom Mauerom; Ivana Kupca (Samtaler med skygger, Rozhovory s tieňmi, 2000) - so Stigom Sæterbakkenom;
  • slovenská časť antológie Tsjekkoslovakia forteller (Česko-Slovensko rozpráva, 1990) - s Marianne Johnsenovou

Preklady do slovenčiny[upraviť | upraviť kód]

Na Slovensku zostavil:

  • antológiu súčasnej nórskej poézie Krajina s dvoma slnkami (1992) - so Stigom Sæterbakkenom
  • nórske tematické číslo Romboidu (1994)

Zostavil a preložil výbery z diela nórskych básnikov:

  • Sigbjørn Obstfelder: Tak toto je domov ľudí (1998)
  • Gunvor Hofmová: Smútok príde včas (2001)

Ivan Čičmanec dostal r. 2013 Hviezdoslavovu cenu za preklady slovenskej literatúry do nórčiny. R. 2014 získal jeho básnický debut Fialová hudba prémiu Literárneho fondu ako najlepšia básnická zbierka roka.

Externé odkazy[upraviť | upraviť kód]