Ivan Kononovič Baľuta

Ivan Kononovič Baľuta
Narodenie	24. august 1914 Záporožie, Ruská ríša (dnes Ukrajina)
Úmrtie	jún 1973 Záporožie, Sovietsky zväz (dnes Ukrajina)
Iné mená	rusky: Балюта, Иван Кононович,
Prezývky	Jagupov
Civilná činnosť	sústružník, vedúci technickej kontroly
Národnosť	ukrajinská
Vojenská kariéra
Jednotka	partizánsky zväzok Čapajev
Hodnosť	seržant
Funkcia	veliteľ
Vyznamenania	Rad Červenej zástavy, Rad červenej hviezdy, Partizánska hviezda a ďalšie
Účasť v bojoch
Vojny	Druhá svetová vojna
Bitky	Slovenské národné povstanie
Biografický portál

Ivan Kononovič Baľuta (rus. Иван Кононович Балюта; krycie meno: Jagupov; * 24. august 1914, Záporožie, Ruská ríša – † jún 1973, Záporožie, Sovietsky zväz) bol sovietsky partizán, účastník protifašistického odboja a robotník. V apríli 1944 sa stal prvým veliteľom Automatnej partizánskej skupiny Čapajev, ktorá v tom istom roku operovala na východnom Slovensku. V októbri 1944 bol na základe vykonštruovaného obvinenia zadržaný a nasledujúci mesiac uväzenený. Prepustený bol v júni 1945 a v roku 1964 plne rehabilitovaný.

Život

Mladosť

Ivan Kononovič Baľuta sa narodil v robotníckej rodine. Vyučil sa za sústružníka a pracoval v závore Záporožstaľ, V rokoch 1935 – 1937 vykonával základnú vojenskú službu v Červenej armáde, kde absolvoval plukovnú službu v hodnosti seržanta. Po jej absolvovaní sa vrátil späť do svojho civilného zamestnania.

Začiatok vojny

Po prepadnutí Sovietskeho zväzu nacistickým Nemeckom v júni 1941 a rýchlom nemeckom postupe na východ bola časť továrne Záporožstaľ evakuovaná na východ. Baľuta sa podieľal na príprave evakuácie závodu. Po obsadení Záporožia sa ocitol na Nemcami okupovanom území.

Nútené práce v Nemecku

Začiatkom roka 1942 Nemci Baľutu deportovali na nútené práce do Nemecka. Pracoval v závode na výrobu vagónov pri Mníchove, no keďže sa tam podieľal na sabotážach, deportovali do koncentračného tábora v Dachau. Po polročnom väznení bol opäť zadelený do pracovného tábora, tentoraz v Poľsku. Počas transportu do Poľska sa mu podarilo ujsť a dostal sa na Slovensko. Na Liptove ho zamestnal Pavel Ruman z Bobrovníka, u ktorého pracoval na stavbe domu. Na Liptove sa zoznámil s odbojovými aktivistami a koncom roka 1943 aj npor. let. Ľudovítom Kukorellim.

Partizánsky veliteľ

Busty Ľudovíta Kukorelliho a Ivana Kononoviča Baľutu v Hanušovciach n. T. odhalené pri príležitosti 80. výročia SNP

Baľuta bol medzi skupinou sovietskych utečencov, ktorých Kukorelli za pomoci odbojových príslušníkov žandárstva previezol vo februári 1944 na východné Slovensko. Najskôr sa spoločne s ďalšími sovietskymi utečencami ocitol v drevorubačskom tábore v Maťaške (dnes Matiaška). Keďže miestni odbojoví aktivisti plánovali založenie organizovanej partizánskej skupiny a tábor na Matiaške nevyhovoval zvyšujúcemu sa počtu osôb, padlo rozhodnutie o presune do nového tábora. Za budúcu základňu boli vybrané Slánske vrchy a tábor nad obcou Petrovce.

Dňa 9. apríla 1944 vznikla 1. automatná partizánska skupina Čapajev a Ivan Kononovič Baľuta sa stal jej veliteľom.

Ako veliteľ partizánskej skupiny sa zúčastňoval aj rokovaní s vojakmi Východoslovenskej armády, s velením skupiny Karasjov-Stepanov a ďalšími, či už domácimi ilegálnymi odbojovými skupinami, alebo skupinami, ktoré prenikali na Slovensko.

Dňa 29. augusta odletel Baľuta lietadlom z partizánskeho letiska pri obci Petrovce za front, kde pobudol dva dni. Na Štábe partizánskeho hnutia pri 1. Ukrajinskom fronte (UF) podával informácie o situácii na východnom Slovensku, prevzal splnomocnenie na pokračovanie vo funkcii veliteľa partizánskeho zväzku a vyznamenanie Rad Červenej zástavy. Súčasne bol partizánsky zväzok Čapajev zaregistrovaný. Na východné Slovensko sa vrátil 1. septembra 1944.

Na konci prvej dekády septembra sa zväzok v súvislosti so začiatkom Karpatsko-duklianskej operácie presunul do nového operačného priestoru – Ondavskej vrchoviny. Pri obci Závada bolo zriadené ďalšie partizánske letisko, ktorým partizáni udržiavali kontakt s velením sovietskych a česko-slovenských jednotiek. Dňa 3. októbra k Závade priletelo lietadlo s odkazom pre veliteľa Baľutu, aby sa dostavil na Štáb partizánskeho hnutia pri 1. UF. Baľuta ním odlete nasledujúci deň a už sa ku svojej jednotke nevrátil.

Obvinenie zo špionáže

Zo štábu partizánskeho hnutia pri 1. UF bol Baľuta 7. októbra 1944 presunutý do Kyjeva na Ukrajinský štáb partizánskeho hnutia, kde bol 15. novembra 1944 vzatý do väzby. V júni 1945 bol pre nedostatok dôkazov z väzby prepustený.

Divadelná dramatizácia, Kapitoly zo života Ľudovíta Kukorelliho – Vrátim sa živý (autor Marián Gešper, Matica slovenská; účinkujú: Peter Schvantner ako Kukorelli, Marek Nemec ako Baľuta a ďalší: Martin Hajník, Peter Gustáv Hrbatý, Peter Čeledinský, Štefan Topľanský a ďalší).

Po vojne

Po vojne slúžil Baľuta v hodnosti seržanta od júla 1945 v automechanickej rote. Pre chorobu bol však koncom roka 1945 z armády uvoľnený. Vyučoval na učňovskej škole a v roku 1948 sa vrátil do závodu Záporožstaľ. Absolvoval trojročný kurz pre majstrov a vedúcich výrobných úsekov pri metalurgickej strednej škole v Záporoží. V roku 1963 sa stal vedúcim technickej kontroly dielní odboru hlavného mechanika. V tom istom roku vstúpil do Komunistickej strany Sovietskeho zväzu. V roku 1964 ťažko ochorel a prešiel do invalidity. Amputovali mu obidve nohy.

Po odhalení a odmietnutí kultu osobnosti v bývalom Sovietskom zväze sa naštartovalo obdobie rehabilitácií ľudí perzekvovaných na základe vykonštruovaných obvinení. V roku 1964 bol plne rehabilitovaný aj Baľuta. Podľa informácií obsiahnutých v liste vedúceho vojenskej kancelárie prezidenta Česko-slovenskej republiky bol Baľuta uväznený na základe zavádzajúcich informácií podaných velením skupiny Alexander Nevskyj.

V umení

Matica slovenská si každoročne pripomína Baľutu, Kukorelliho a Slovenské národné povstanie divadelnou dramatizáciou Kapitoly zo života Ľudovíta Kukorelliho – Vrátim sa živý! (autor Marián Gešper), ktorú inscenuje prostredníctvom amatérskych hercov (dobrovoľníkov) a matičných zamestnancov.

Vo filme Choď a nelúč sa (1979 - réžia Jozef Režucha, námet a scenár Emil Kadnár), ktorého náplňou je pôsobenie Ľudovíta Kukorelliho ako náčelníka štábu partizánskej brigády Čapajev, hrá Baľutu slovenský herec František Papp.

Literatúra

• PAŽUROVÁ, Helena. Slovenský partizánsky zväzok Čapajev. Banská Bystrica : Múzeum SNP, 2014. (Monografie.) ISBN 9788089514267. S. 192.
• KUZNECOV, Dmitrij. Portréty sovietskych účastníkov Slovenského národného povstania. Bratislava : Múzeum SNP a Ústav marxizmu-leninizmu ÚV KSS, 1985. Slovenský preklad. S. 46 – 48.
• N. MOJSEJENKO. Zvezda Čechoslovakii, Kavaler ordena bratskoj strany. Industriaľnoje Zaporožie, 1970-12-09.