Ivan Skljarský – Juhasevič

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ivan Skljarský – Juhasevič
rusínsky učiteľ a básnik
Narodenie1741
Príkra
Úmrtie15. december 1814
Nevické, Podkarpatská Rus

Ivan Skljarský – Juhasevič (* 1741, Príkra – † 15. december 1814, Nevické, Podkarpatská Rus) bol rusínsky učiteľ a básnik.

Vyštudoval vo Ľvove za kantora a učiteľa. Bol učiteľom, folklóristom, ikonopiscom, ilustrátorom a poetom na Podkarpatskej Rusi.

Skljarský – Juhasevič sa učil cirkevný spev, maliarstvo kníhtlače a taktiež prepis kníh v Haliči (1756-1750). Po absolvovaní školy bol učiteľom národnej školy v niekoľkých dedinách. V roku 1795 sa usadil v obci Nevické severne Užhorodu.

Skljarský – Juhasevič bol zapisovateľom duchovných (religióznych) a občianskych presní. Zapísal 30 rukopisných zbierok, okrem iného 3 almanachy (kalendáre) 1807, 1809, 4 spevníky a 7 zborníkov cirkevných piesní (irmologionov). Osobitné postavenie v jeho tvorbe má zbierka príslovie a morálnych zásad pod názvom: Všeobecne príslovia v spolku neučených. Je čas mlčať a rozprávať je súčasťou almanachu z roku 1807 roku. Svoju tvorbu doplnil vlastnými knižnými ilustráciami.

IRMOLOGION Spevy ruténskych irmologionov 17. - 20. storočia, Byzantská a ruská tradícia liturgického spevu

Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]

  • Michal Blicha a kol. Príkra, Akcent print, Prešov 2006. ISBN 80-969419-7-6
  • Енциклопедія історії та культури Карпатських Русинів, Ужгород 2010, c. 829. (Encyklopédia histórie a kultúry karpatských Rusínov, Užhorod 2010, s. 829.)