Izolácia stavby

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Izolácie stavby alebo stavebné izolácie alebo (v prípade budov) izolácie budovy sú izolácie stavby voči vonkajším poveternostným podmienkam, zabezpečujúce vnútornú interiérovú pohodu.

Hoci si väčšina ľudí pojem hneď spája s tepelnou izoláciou budovy s cieľom racionalizácie spotreby energie (zatepľovanie), pojem zahŕňa aj iné izolácie, predovšetkým: proti vode a vlhkosti, stratám tepla, proti hluku - akustické izolácie, protipožiarne izolácie, protivibračné izolácie, ale aj protichemické izolácie. Preto sa izolačné materiály často vyberajú tak, aby spĺňali viacero z týchto funkcií súčasne.

Tepelné izolácie[upraviť | upraviť zdroj]

Rodinný dom v Bielsku-Bielej pri realizácii zateplenia polystyrénom
Dvojdom s jednou polovicou fasády v pôvodnom stave a druhou polovicou po zateplení polystyrénom.

Tepelná izolácia budov je dôležitým faktorom pre dosiahnutie tepelnej pohody jeho obyvateľov. Priemerná domácnosť za tým účelom spotrebuje cca 60 % z celkovej spotreby energie. Izolácie znižujú nechcené tepelné straty, tým aktívne znižujú energetickú náročnosť vykurovania, ale aj chladenia. Najpoužívanejšie tepelnoizolačné materiály sú: celulóza, laminát, sklená vata, polystyrén, penový polyuretán, vermikulit. Znižovanie náročnosti môže tiež zahŕňať celú škálu vzorov a techník vyriešením spôsobov prenosu tepla - kondukcie, radiácie a konvekcie materiálov.

Účinnosť izolácie sa bežne hodnotí tepelným odporom R. Avšak koeficient R nezohľadňuje kvalitu stavby alebo miestnych environmentálnych faktorov. K otázkam kvality konštrukcií sa preto nepriamo započítavajú aj paro-ochrany a problémy spojené s ich návrhom a realizáciou (draft-proofing). Okrem vlastnosti konštrukcie a zaťaženia je rozhodujúci aj izolačný materiál sám o sebe. Napríklad podľa manažmentu kvality Lia Twings, vrstvené laminátové izolačné materiály vyrobené z prekladaných sklených vlákien po sebe nie sú tak trvanlivé ako izolácia vyrobená z dlhých zapletaných sklených vlákien.

Z hľadiska materiálu je možné rozdeliť tepelné izolácie na penové materiály, nerastné materiály a rastlinné materiály. Izolácia, pri ktorej sa využívajú penové materiály, sa nazýva striekaná penová izolácia. Striekané penové izolácie môžu byť rôzne: penový polystyrén EPS, extrudovaný polystyrén XPS, polyuretánové peny (PUR peny), penové sklo, vákuová izolácia, viacvrstvová izolácia s reflexnými fóliami. Izoláciou z nerastných materiálov je minerálna vlna a medzi izolácie z rastlinných materiálov patrí konopná izolácia, celulózová izolácia a slama.

Tepelnoizolačné omietky[upraviť | upraviť zdroj]

Maximálna hrúbka omietky (vonkajšej a vnútornej) asi 5 cm zodpovedá dvojcentimetrovej hrúbke tepelnej izolácie. Tepelnoizolačné vlastnosti omietok sa zvyšujú pridaním extrémne ľahkých prímesí namiesto piesku. Bezškárové nanesenie týchto omietok z vonkajšej strany steny uzavrie dom energeticky úsporným plášťom. Ako prísady sa používajú vermikulity, perlity, ferity, cementity a EPS (granulát z penového polystyrénu). Extrémne ľahké omietky vyžadujú povrchovú (tvrdú minerálnu ušľachtilú) omietku, ktorá zaručuje zotrvanie tepelnoizolačnej omietky v suchom stave. Podomietka a povrchová omietka -ako jednotný systém. V oblasti sanácií starých budov sú tieto omietkové systémy vhodné ako prídavná tepelná izolácia rôznorodých miešaných murív.

Izolačné termotapety[upraviť | upraviť zdroj]

Používajú sa na studené steny ako podkladové tapety. Termotapety v princípe majú rovnakú funkciu ako vnútorná izolácia a platia pre ne rovnaké zásady v súvislosti s rizikom vytvárania kondenzátu.

Zvuková izolácia[upraviť | upraviť zdroj]

Rovnako ako v prípade tepelnej izolácie, má PVC tak isto výnimočne dobrú schopnosť izolácie zvukovej. Tvar a hmota tesnenia s maximálnou kontaktnou plochou na okennom ráme a krídle navyše zaisťujú mimoriadnu odolnosť. Tiež je možnosť zvýšiť zvukovú izoláciu použitím špeciálnych skiel.

Protipožiarne izolácie[upraviť | upraviť zdroj]

Protipožiarne izolácie slúžia na ochranu zväčša horľavých materiálov pred teplom a rôznymi jeho formami. Cieľom týchto izolácií je najmä ochrana pred požiarmi. Izolácie sa nanášajú na horľavý materiál tak, aby neostal žiadny voľný priestor pre dosah ohňa naň.

Protipožiarne izolácie sa hodnotia tzv. reakciou na oheň určenou v minútach, pričom sa hodnotí vždy odolnosť celej skladby (nosné časti, izolácia, opláštenie), nie len odolnosť izolačnej dosky alebo iného prvku.[1]

Izolácie proti otrasom[upraviť | upraviť zdroj]

Otrasy vznikajú pôsobením vonkajších (pouličná, nákladná, letecká doprava) alebo vnútorných činiteľov (prevádzky, výroby a pod.) Stroje aj samé základy strojov sa odizolujú privarenými materiálmi, aby nevznikala rezonancia.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Stavebné tepelné a zvukové izolácie | Isover - Všetko pre zateplenie [online]. www.isover.sk, [cit. 2018-03-11]. Dostupné online.

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]