Ján Bahil

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie


Ján (Bahyl) Bahil
slovenský evanjelický farár,
spisovateľ a filozof
Narodenieokolo 1650
Badín
Úmrtieokolo 1722
Nižný Skálnik

Ján (Bahyl) Bahil (* okolo roku 1650, Badín – † okolo roku 1722, Nižný Skálnik)[1], bol slovenský evanjelický farár spisovateľ a filozof.

Jeho syn bol evanjelický kňaz, náboženský spisovateľ a prekladateľ Matej Bahil.

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Po absolvovaní domácich škôl študoval v rokoch 1667 – 1669 na univerzite vo Wittenbergu. V rokoch 1670 – 1686 pôsobil ako rektor, v rokoch 1686 – 1707 ako evanjelický farár Šiveticiach, v rokoch 1707 – 1714 na Mokrej Lúke. Bol často nábožensky prenasledovaný. Z Mokrej Lúky ho vyhnali majitelia muráňskeho panstva. Od roku 1714 pôsobil vo Vyšnom Skálniku.

Zomrel okolo roku 1722 v Nižnom Skálniku (okres Rimavská Sobota).

Dielo[upraviť | upraviť zdroj]

Ján Bahil je autorom barokových dišpút z logiky:

  • De evoluta logices notione et sophistica, Wittenber, 1669;
  • Anaskepsis logica, Levoča, 1669;[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]