Preskočiť na obsah

Jan Krzeptowski–Sabała

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jan Krzeptowski–Sabała
poľský horský vodca, muzikant
poľský horský vodca, muzikant
Rod. menoGąsienica
Narodenie26. január 1809
Kościelisko, Poľsko
Úmrtie8. december 1894 (85 rokov)
Zakopané, Poľsko
Národnosťpoľská
Profesiahorský vodca
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jan Krzeptowski–Sabała

Jan Krzeptowski–Sabała alebo Sabalik, pôvodným menom Jan Krzeptowski (*26. január 1809 Kościelisko, † 8. január 1894 Zakopané) bol poľský goral, horský vodca, hudobník, poľovník, ľudový rozprávač a spevák.

Prídomky Sabała, Sablik, Faktor, Kozica a Koziar umožňovali orientovať sa v mnohých afinitách goralských rodín, ktoré mali rovnaké priezviská (v niektorých rodinách sú podnes). Priezvisko Krzeptowski je novo získané. Predtým sa Ján a jeho bratia volali Gąsienica.

Zo života

[upraviť | upraviť zdroj]

V mladosti bol pytliakom, pravdepodobne aj zbojníkom. Po potlačení Chochołovského povstania 21. februára 1846 (ozbrojené povstanie goralov z Chochołówa, Cicheho, Dzianisza a Witówa proti rakúskym úradom, známe v histórii pod názvom "Povstanie pod Tatrami"), na ktorom sa zúčastnil, bol krátko väznený rakúskymi úradmi. Keď zanechal pytliactvo živil sa ako ľudový rozprávač a muzikant. Miestni gorali, najmä tí bohatší, ho považovali za čudáka, ale iní, najmä vzdelanejší ľudia, v ňom videli symbol gorala. Na vysokohorských túrach často sprevádzal Tytusa Chałubińského a Stanisława Witkiewicza. Witkiewicz ho nazval „Tatranským Homérom“. Bol krstným otcom jeho syna Stanisława Ignaca. Spevom a rozprávaním povestí zabával mnohých významných hostí doktora Chałubińskiego, dokonca účinkoval aj v jednom divadelnom predstavení.

Zomrel v roku 1894 vo vile „Zacisze”. Jej majiteľkou bola Wanda Lilpopowa, ktorá sa v posledných rokoch jeho života o neho starala. Pochovaný je na Cmentarzu Zasłużonych na Pęksowym Brzyzku v Zakopanom.

Sabałowe nuty (Sabałowe nôty), ako volajú jeho piesne, ktoré hrával na goralských husliach „zlobcokoch“, goralské hudobné skupiny hrajú podnes. Sabała málokedy hrával v kapele alebo do tanca, jeho hudba skôr bola prejavom jeho neobyčajnej osobnosti. Jeho melódiami sa inšpirovali mnohí poľskí hudobní skladatelia ako napríklad Ignacy Jan Paderewski, Karol Szymanowski, Stanisław Mierczyński, Adolf Chybiński, Jan Kleczyński.


Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Sabała na poľskej Wikipédii.