Jana Cviková

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jana Cviková
slovenská germanistka, literárna vedkyňa, prekladateľka, rodová expertka a redaktorka
Narodenie30. január 1963 (61 rokov)
Bratislava, Česko-Slovensko
Alma materFilozofická fakulta Univerzity Komenského

PhDr. Jana Cviková, PhD. (* 30. január 1963, Bratislava) je slovenská germanistka, literárna vedkyňa, prekladateľka, rodová expertka a redaktorka. Je spoluzakladateľka feministického kultúrneho časopisu Aspekt a rovnomennej feministickej organizácie Aspekt, kde pôsobí od začiatku deväťdesiatych rokov dodnes. V súčasnosti pôsobí ako vedecká pracovníčka v Ústave svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied.[1]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Narodila sa v Bratislave, kde ju vychovávali o dve generácie starší rodičia. Po gymnáziu vyštudovala nemčinu a slovenčinu na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského.[2] Neskôr začala pracovať v Literárnovednom ústave SAV. Dizertačnú prácu, ktorú si tam robila, však nedokončila.[3] Je spoluzakladateľkou feministického kultúrneho časopisu Aspekt i rovnomennej vzdelávacej a publikačnej organizácie Aspekt, kde pôsobí od začiatku deväťdesiatych rokov dodnes.

V roku 2005 bola jednou z nominovaných žien v rámci projektu 1 000 žien pre Nobelovu cenu za mier. V súčasnosti je šéfredaktorkou medzinárodného literárnovedného časopisu World Literature Studies. Venuje sa feministickej a rodovej teorii a praxou v interdisciplinárnych súvislostiach.[1]

V roku 2023 jej udelili Pamätnú plaketu SAV „za vedeckovýskumné výsledky v oblasti feministickej literárnej vedy a za výnimočný celospoločenský význam, ktorý má jej priekopnícka práca v oblastiach feministických štúdií a používania rodovo inkluzívneho jazyka na Slovensku“.[4]

Publikácie[upraviť | upraviť zdroj]

Publikačná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jana Cviková: Ku konceptualizácii rodu v myslení o literatúre (ASPEKT – Ústav svetovej literatúry SAV 2014, monografia)[5]
  • Jana Cviková: Nerodíme sa ako ženy a muži. Pohlavie a rod. In Jana Cviková – Jana Juráňová (ed.): Ružový a modrý svet: Rodové stereotypy a ich dôsledky (ASPEKT – Občan a demokracia 2003, 2005)[6]
  • Jana Cviková – Jarmila Filadelfiová: Rodový pohľad na školstvo. Aspekty kľúčových rizík (ASPEKT 2008)[7]
  • Jana Cviková: Načo je dejinám literatúry kategória rodu? (World Literature Studies, 2010)[8]
  • Jana Cviková – Jana Juráňová: Význam a možnosti používania rodovo vyváženého jazyka (Centrum vzdelávania MPSVR SR 2014)[9]
  • Jana Cviková: Kontexty a subtexty románu Ireny Brežnej Na slepačích krídlach o ére budovania socializmu v slovenskom malomeste (World Literature Studies, 2014)[10]

Prekladateľská činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • Irena Brežná: Nevďačná cudzin(k)a (ASPEKT 2014, 2016)
  • Irena Brežná: Na slepačích krídlach (ASPEKT 2008, 2010)
  • Aglaja Veteranyi: Prečo nie som anjel (ASPEKT 2007)
  • Aglaja Veteranyi: Polica posledných vydýchnutí (ASPEKT 2006)
  • Irena Brežná: Tekutý fetiš (ASPEKT 2005)
  • Aglaja Veteranyi: Prečo sa dieťa varí v kaši (ASPEKT 2004)

Editačná činnosť[upraviť | upraviť zdroj]

  • Jana Cviková (ed.): Analýza významu a možností používania rodovo vyváženého jazyka (Centrum vzdelávania MPSVR SR 2014)
  • Jana Cviková (ed.): Ako používať rodovo vyvážený jazyk. Možnosti, otázky, príklady (Centrum vzdelávania MPSVR SR 2014)
  • Jana Cviková – Jana Juráňová (ed.): Ružový a modrý svet: Rodové stereotypy a ich dôsledky (ASPEKT – Občan a demokracia 2003, 2005)
  • Zuzana Maďarová – Alexandra Ostertágová: Politika vylúčenia a emócií. Aspekty predvolebnej kampane 2012 (ASPEKT 2012)
  • Jana Cviková – Jana Juráňová (ed.): Terézia Vansová – Slovenka doma i na cestách (ASPEKT 2011)
  • Ľubica Kobová – Zuzana Maďarová – Alexandra Ostertágová: Politiky a političky. Aspekty politickej subjektivity žien (ASPEKT 2011)
  • Jarmila Filadelfiová – Daniel Gerbery – Gabriele Michalitsch – Oľga Pietruchová – Anna Zachorowska-Mazurkiewicz: Rodová perspektíva v ekonómii. Aspekty mocenských vzťahov (ASPEKT 2010)
  • Gabriele Michalitsch – Barbara Stiegler: Spravodlivosť v rodových vzťahoch. Aspekty rozdeľovania (nielen) zdrojov (ASPEKT 2009)
  • Jana Cviková – Jana Juráňová (ed.): Feminizmy pre začiatočníčky. Aspekty zrodu rodového diskurzu na Slovensku (ASPEKT 2009)
  • Jarmila Filadelfiová: Učiteľské povolanie. Aspekty rodovej rovnosti v škole (ASPEKT 2008)
  • Jana Cviková – Jana Juráňová (ed.): Hana Gregorová – Slovenka pri knihe (ASPEKT 2007)[1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c Jana Cviková [online]. Aspekt, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online.
  2. Jana Cviková. In: Osoby, ktoré získali titul na UK [online]. Bratislava: Univerzita Komenského, [cit. 2023-03-02]. Dostupné online. Archivované 2023-03-02 z originálu.
  3. HABLÁKOVÁ, Martina. Jana Cviková a Štúr študovali v Halle. SME (Bratislava: Petit Press), 2005-07-27. Dostupné online [cit. 2023-03-02]. ISSN 1335-4418.
  4. SAV, CSČ-VS. Aktuality - Ocenenia na ÚSvL SAV: Pamätnú plaketu SAV si prevzala Jana Cviková, Čestná plaketa SAV Ľ. Štúra pre Romana Mikuláša [online]. SAV - Aktuality - Ocenenia na ÚSvL SAV: Pamätnú plaketu SAV si prevzala Jana Cviková, Čestná plaketa SAV Ľ. Štúra pre Romana Mikuláša, [cit. 2023-11-01]. Dostupné online.
  5. CVIKOVÁ, Jana: Ku konceptualizácii rodu v myslení o literatúre. Bratislava : Ústav svetovej literatúry Slovenskej akadémie vied a ASPEKT, 2014. 271 s. 73 – 75
  6. čitáreň > Rodové stereotypy a rodová rovnosť > Jana Cviková: Nerodíme sa ako ženy a muži − ruzovyamodrysvet.sk [online]. www.ruzovyamodrysvet.sk, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online.
  7. Rodový pohľad na školstvo | aspekt.sk [online]. www.aspekt.sk, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online.
  8. PhDr. Jana Cviková : Načo je dejinám literatúry kategória rodu? - Akademický repozitár [online]. www.akademickyrepozitar.sk, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online.
  9. čitáreň > Knihy > Analýza významu a možností používania rodovo vyváženého jazyka − ruzovyamodrysvet.sk [online]. www.ruzovyamodrysvet.sk, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online.
  10. SAV, CSČ-VS. SAV - Jana Cviková [online]. SAV - Jana Cviková, [cit. 2023-02-05]. Dostupné online.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]