Japonské písmo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie

Japončina sa ako jazyk vyvíjal oddelene od ostatných, avšak postupom času (asi v 6. storočí) nastala potreba jazyk nejakým spôsobom zapísať. Keďže Japonsko leží neďaleko Číny rozhodlo sa, že z Japonska vyšlú učencov. Čínština sa stala úradným jazykom, avšak malo to isté nevýhody. Japonci začali síce zapisovať japončinu po čínsky, ale zobrali si len ich čítanie, nie význam. Znaky sa používali častejšie a kvôli rýchlopisu sa najpoužívanejšie začali deformovať do dvoch ďalších systémov – hiragany a katakany (súborne označované ako kana).

Japončina je slabikový jazyk a teda základnou jednotkou nie je hláska, ale slabika. Kana má menej znakov ako Kanji. V Japonsku sa teda v súčasnosti používajú tri systémy písiem.

Hiragana[upraviť | upraviť zdroj]

Hiragana – používa sa na zápis pôvodných japonských slov v kombinácií s kanji. Obsahuje všetky japonské slabiky.

Katakana[upraviť | upraviť zdroj]

Katakana – aj katakanou možno zapísať ľubovolné japonské slovo. Katakana sa však používa na zápis cudzích alebo expresívnych výrazov.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]