Jaroslav Janoušek

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 20:55, 16. september 2013, ktorú vytvoril Kelovy (diskusia | príspevky) (rok narodenia, kat)
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání

Jaroslav Janoušek (* 1904)[1] vystupujúci aj pod menom Pravoslav Janoušek bol príslušník NKVD a ŠtB.

Bol synom českého komunistického novinára a revolucionára, prezidenta Slovenskej republiky rád Antonína Janouška. Vyrastal v mieste otcovho exilu, v republike Čuvašsko v Sovietskom zväze. Počas Druhej svetovej vojny slúžil v Červenej armáde a utŕžil ťažké zranenie hlavy. Toto zranenie mohlo byť príčinou jeho neskoršej mimoriadnej agresivity.[2]

Pracoval pre NKVD a po roku 1945 (alebo 1948[3]) sa presťahoval do Československa kde sa ako sovietsky agent[4] stal príslušníkom Štátnej bezpečnosti. Za brutalitu ho však v roku 1949 z ŠtB prepustili, avšak sovietski poradcovia presadili v roku 1951 jeho opätovné prijatie.[5] Stojí za zmienku, že v rámci vnútorných čistiek v ŠtB potom znovuprijatí dôstojníci vrátane Janouška vyšetrovali svojich bývalých nadriadených, ktorí sa zasadili o ich prepustenie.[6]

Meno majora Jaroslava Janouška sa objavuje v súvislosti s vyšetrovaním viacerých exemplárnych politických procesov v päťdesiatych rokoch 20. storočia. Biskup Vasiľ Hopko ho uvádza ako najbrutálnejšieho z vyšetrovateľov, ktorí ho mučili po uväznení v roku 1951. V súvislosti s procesom s Rudolfom Slánským v rokoch 1951–1952 vyšetroval prípad Choca a Šádka, odsúdených na smrť za údajné zastrelenie A. Schramma.[5]

Referencie