Jasná Hora

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Kláštorný komplex v Jasnej Hore

Jasná Hora (poľ. Jasna Góra) je paulinský kláštor v poľskom meste Čenstochová a najvýznamnejšie pútnické miesto Poľska. Jej význam ďaleko presahuje poľské hranice, ročne ju navštívi asi 5 miliónov pútnikov z Poľska i zahraničia.

Panna Mária Čenstochovská[upraviť | upraviť kód]

Ikona Panny Márie Čenstochovskej

V kláštornej Bazilike nájdenia svätého Kríža a Nanebovzatia Panny Márie sa nachádza slávna ikona Panny Márie Čenstochovskej, ktorej mnohí veriaci pripisujú zázračné vlastnosti.

Autorstvo ikony je podľa tradície pripisované sv. Lukášovi, ktorý ju mal namaľovať za života Panny Márie podľa jej skutočnej podoby na doske stola, ktorý mala Svätá rodina vo svojom domčeku v Nazarete. Pravdepodobne však ide o byzantskú ikonu z raného stredoveku. Podľa historických prameňov bola v 12. storočí privezená z Konštantinopolu na Rus, kde sa o sto rokov neskôr ocitla v majetku haličského kniežaťa Leva Daniloviča. Ten ju dal umiestniť v pravoslávnom kláštore v Belze. Tam sa ikony začiatkom 14. storočia zmocnili Poliaci. Do Čenstochovej bola ikona privezená v roku 1384 za kniežaťa Vladislava Opolčíka. V tom istom čase bolo pôvodné modré rúcho Matky Božej na ikone ozdobené zlatými hviezdami a ľaliami. Symbolika ľalií zrejme bola zvolená preto, že v tejto dobe v Poľsku vládli Anjouovci, ktorí mali ľalie v erbe.

Obrana Jasnej Hory proti Švédom

Roku 1430 bol kláštor na Jasnej Hore spustošený v priebehu husitskej spanilej jazdy za účasti volyňského kniežaťa Fjodora Ostrožského a poľského šľachtica Jána Kuropatwyho z Łańcuchowa. Ikona bola vtedy silne poškodená a musela byť starostlivo zreštaurovaná. Pamiatkou na túto udalosť sú šrámy na tvári Matky Božej, vzniknuté po seknutí šabľou. Mnohí jej prisudzujú podiel na záchrane kláštora a celého Poľska v roku 1655, kedy posádka asi 260 mužov (vrátane rehoľníkov) ubránila ťažko opevnený kláštor proti asi 3,5 tisícovej švédskej armáde. Tejto bitke, hoci z vojenského hľadiska málo významnej, poľská tradícia pripisuje mimoriadny význam, pretože zákerný útok na národnú svätyňu, ktorej bola predtým prisľúbená nedotknuteľnosť, rozzúril poľské obyvateľstvo. Dôsledkom toho vzniklo povstanie, vedené Stefanom Czarnieckim, ktoré Švédi nedokázali zvládnuť. Po porážke Švédov bola Matka Božia Čenstochovská za účasti kráľa Jana Kazimíra v Ľvove korunovaná kráľovnou a ochrankyňou Poľska.

Iné projekty[upraviť | upraviť kód]

  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jasná Hora

Zdroj[upraviť | upraviť kód]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Jasná Hora na českej Wikipédii.

Súradnice: 50°48′45″S 19°05′49″V / 50,812619°S 19,096994°V / 50.812619; 19.096994