Jedľovec (prítok Oľšavy)
| Jedľovec | |
| prameň | |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Prešovský kraj, Košický kraj |
| Okres | Prešov, Košice-okolie |
| Obec | Červenica, Opiná |
| Prameň | Červenica |
| - poloha | Dubník |
| - výška | 711 m |
| - súradnice | 48°55′00″S 21°28′24″V / 48,9167°S 21,4734°V |
| Ústie | Oľšava |
| - poloha | Opiná |
| - výška | 346 m |
| - súradnice | 48°51′22″S 21°25′21″V / 48,8561°S 21,4225°V |
| Dĺžka | 9,8 km |
| Rád toku | VI. |
| Číslo hydronyma | 4-32-05-197 |
  Poloha ústia
| |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Jedľovec[1] je potok v regióne Šariš v Prešovskom kraji v okrese Prešov (okres) na území obce Červenica a v Košickom kraji v okrese Košice-okolie (okres) na území obce Opiná. Je ľavostranným prítokom Oľšavy v povodí Hornádu. Nachádza sa v geomorfologickom celku Slanské vrchy.[2][3] Má dĺžku 9,8 km.[4]
Prameň[upraviť | upraviť zdroj]
Pramení v nadmorskej výške 711 m n. m. v severovýchodnej časti územia obce Červenica na juhovýchodnom svahu vrchu a lesa Dubník s 877 m n. m. v blízkosti obecnej hranice medzi obcami Červenica a Zlatá Baňa v lesnom extraviláne v okrese Prešov (okres) v Prešovskom kraji. Samotný vrchol vrchu Dubník leží už na území obce Zlatá Baňa.
Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]
Od prameňa tečie južným smerom cez lesný extravilán, les je postupne premiešaný s trvalým trávnym porastom, preteká cez les Dubová, tečie cez les a trvalý trávny porast Vyšné Červené. V 491 m n. m. priberá pravostranný bezmenný prítok, v 474 m n. m. priberá ľavostranný bezmenný prítok, v 472 m n. m. priberá ďalší pravostranný bezmenný prítok. V 449 m n. m. priteká na obecnú hranicu medzi obcami Červenica a Opiná, tečie po obecnej hranici, v 444 m n. m. opúšťa obecnú hranicu a vteká na územie obce Červenica. V 434 m n. m. priteká k hranici intravilánu Červenice, ľavým brehom obmýva úpätie poľa Lámanec, v 400 m n. m. opúšťa územie Červenice a vteká na územie obce Opiná v okrese Košice-okolie v Košickom kraji. Pravým brehom obteká pole Hubkovská, v 356 m n. m. priberá Lúčinský potok ako svoj pravostranný prítok, tečie južne od agrofarmy, v 345 m n. m. ústi severne od intravilánu obce Opiná do Oľšavy ako jej ľavostranný prítok.[5][6][7][8] Pramení a preteká svojim horným tokom na území obce Červenica, ďalej preteká a ústi na území obce Opiná. Geomorfologické členenie: geomorfologický celok Slanské vrchy na pomedzí geomorfologického podcelku Makovica a geomorfologického podcelku Šimonka. Má jeden dôležitejší prítok: Lúčinský potok.
Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]
Názov vodného toku má pôvod v toponymickom apelatíve jedľovec v priestore kadiaľ potok preteká. Jeho pôvodný význam bol priestor s hromadným výskytom druhu ihličnatého stromu jedľa, latinsky Abies, podobne ako jelšovec, hlohovec, bukovec, hrabovec. Tento bol prenesený bez zmeny na vodný tok ako jednočlenné hydronymum.[9][10] Hydronymum Jedľovec bolo štandardizované v roku 1976.[11] V dnešnej slovenskej hydronymii hydronymum Jedľovec nie je jedinečným názvom (november 2023).
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ Názvy vodných tokov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dátum vydania =, [cit. 2023-11-25]. [https:// www.skgeodesy.sk/files/sk/slovensky/ugkk/geodezia-kartografia/standardizacia-geografickeho-nazvoslovia/nazvy-vod/vodny-tok_2020.pdf Dostupné online.]
- ↑ KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava : Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [1] [cit. 2023-11-23]
- ↑ Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 11, 98, 99, 157. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Goótšová; Chomová; Krško. Hydronymia slovenskej časti povodia Hornádu. 1. vyd. Banská Bystrica : Univerzita Mateja Bela Filozofická fakulta, 2014. 549 s. (Hydronymia Slovaciae.) ISBN 978-80-557-0785-3. S. 194, 195.
- ↑ Priebeh vodného toku Jedľovec (prítok Olšavy) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-11-27].
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 51. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).
- ↑ Geografické názvy okresu Prešov A26. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský geodézie a kartografie, P-305/1992 z 5.8.1992. Bratislava 1992. 105 s. S. 20, 79, 81. ISBN 80-900509-8-0.
- ↑ Geografické názvy okresu Košice-mesto a Košice-vidiek A13. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský geodézie a kartografie, P-98/1990 z 8.2.1990. Bratislava 1990. 133 s. S. 64, 65, 110, 116. ISBN 80-85164-99-X.
- ↑ Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladmi názvov obcí a miest (19). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2010, ročník 44, č. 1, ISSN 0023-5202. S. 21-23. Dostupné online [3] [cit. 2023-11-26.]
- ↑ Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 25, 26, 140-144.
- ↑ Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 51. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).