Johannes Adolf Wislicenus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Johannes Adolf Wislicenus
Johannes Adolf Wislicenus
nemecký organický chemik

Narodenie 24. jún 1835
Kleineichstädt dnes Querfurt, Nemecko
Úmrtie 5. december 1902 (67 rokov)
Lipsko, Nemecko

Johannes Adolf Wislicenus (* 24. jún 1835 – † 5. december 1902) bol nemecký chemik. Štúdium začal na Univerzite v Halle odbor chémia a matematika. Neskôr emigroval do USA, kde spolupracoval s chemikom Ebenom Horsfordom na Hardvarskej univerzite. V roku 1856 sa vrátil späť do Nemecka, kde bol do roku 1859 asistentom na Univerzite v Halle. V roku 1860 spromoval a usadil sa v Zürichu, kde do roku 1872 pracoval na miestnej univerzite v rôznych pracovných zaradeniach. Od roku 1872 bol profesorom na univerzite vo Würzburgu a od roku 1882 pracoval na univerzite v Lipsku ako nástupca Hermanna Kolkbeho.

Wislicenusove práce boli hlavne v oblasti organickej chémii. Je slávny hlavne pre svoje štúdie v oblasti stereochémie. Ako prvý použil termín geometrická izoméria na vysvetlenie fenoménu dvoch substancií, ktoré mali rozličné fyzikálne vlastnosti, ale rovnakú chemickú štruktúru. Jeho priekupnícka práca viedla ku skúmaniu stereoizomérie a priestorovému usporiadaniu atómov v molekule.

V roku 1898 získal Davyho medailu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]