Johannes Adolf Wislicenus

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Johannes Adolf Wislicenus
nemecký organický chemik
nemecký organický chemik
Narodenie 24. jún 1835
Kleineichstädt dnes Querfurt, Nemecko
Úmrtie 5. december 1902 (67 rokov)
Lipsko, Nemecko
Odkazy
Commons Spolupracuj na Commons Johannes Adolf Wislicenus

Johannes Adolf Wislicenus (* 24. jún 1835 – † 5. december 1902) bol nemecký chemik. Štúdium začal na Univerzite v Halle odbor chémia a matematika. Neskôr emigroval do USA, kde spolupracoval s chemikom Ebenom Horsfordom na Hardvarskej univerzite. V roku 1856 sa vrátil späť do Nemecka, kde bol do roku 1859 asistentom na Univerzite v Halle. V roku 1860 spromoval a usadil sa v Zürichu, kde do roku 1872 pracoval na miestnej univerzite v rôznych pracovných zaradeniach. Od roku 1872 bol profesorom na univerzite vo Würzburgu a od roku 1882 pracoval na univerzite v Lipsku ako nástupca Hermanna Kolkbeho.

Wislicenusove práce boli hlavne v oblasti organickej chémii. Je slávny hlavne pre svoje štúdie v oblasti stereochémie. Ako prvý použil termín geometrická izoméria na vysvetlenie fenoménu dvoch substancií, ktoré mali rozličné fyzikálne vlastnosti, ale rovnakú chemickú štruktúru. Jeho priekupnícka práca viedla ku skúmaniu stereoizomérie a priestorovému usporiadaniu atómov v molekule.

V roku 1898 získal Davyho medailu.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]