Johannes IV.

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Prejsť na: navigácia, hľadanie
Johannes IV.

Johannes IV. (* 1831 - † 12. marec 1889, Metemma, Sudán) bol etiópsky cisár.

Po britskom ťažení v Etiópii (1867 - 1868) a s tým súvisiacou smrťou etiópskeho cisára Theodora II. (10. apríl 1868) nastalo v Habeši bezvládie poznamenané občianskou vojnou (1869 - 1872).

V priebehu dlhých bojov sa zmocnil trónu tigrejský ras Kassa. Roku 1872 sa prehlásil za habešského cisára a prijal meno Johannes IV. V rokoch 1875 - 1879 viedol vojnu s Egyptom, pretože Egypťania obsadili Salawakim a Masawu (r. 1865) a neskôr okupovali aj Harar a priľahlé námorné prístavy. Habešské vojsko zaútočilo na jednotky chedíva Ismáila 13. novembra 1875 u Gundetu a Egypťanov rozprášilo. Druhé egyptské ťaženie (r. 1876) zastavili cisárovi vojaci u Gury 25. marca toho roku. O dva roky neskôr dobyl Johannes IV. mesto Šoa. Vojna s Egyptom skončila zvrhnutím chedíva Ismáíla 25. júna 1879. Johannes IV. privítal roku 1880 na svojom dvore dvoch známych cestovateľov Antonína Steckera a Gerharda Rohlfsa. V roku 1882 sa objavil na vnútropolitickej scéne nový uzurpátor známy ako Menelik Šojský. Johannes v bojoch Menelika porazil, ale pochopil, že proti nemu stojí silný súper a tak ho označil za svojho nástupcu. Pri hrozbách na etiópskych hraniciach od Talianska a sudánskych mahdistov si nemohol dovoliť navyše občianske boje. Za vojny Britov proti mahdistom (1883 - 1898) pomohli r. 1884 cisárovi vojaci evakuovať Britov z Gallabátu a Kasalu. Tri roky nato vyhlásil Johannes otvorenú vojnu Talianom, ktorí ohrozovali prístupové oblasti Habešanov k moru. Etiópske vojsko vedené rasom Alulom zničilo u Dogaly taliansku 500-člennú jednotku (26. január 1887). Roky 1885 - 1889 sa niesli v znamení bojov s mahdistami. Johannes zmobilizoval veľkú armádu a 12. marca 1889 dobyl Gallabát, bránený 60 000 dervišmi emira Zemi Kumala. V tvrdých bojoch bol ale cisár zabitý a etiópska armáda sa bez vodcu stiahla.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]