John Tuzo Wilson

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
John Tuzo Wilson
kanadský geofyzik, geológ a vysokoškolský pedagóg
John Tuzo Wilson
Dielo
Polia pôsobnostigeofyzika
Alma materUniversity of Toronto
University of Cambridge
Princeton University
Osobné informácie
Narodenie24. október 1908
Ottawa, Kanada
Úmrtie15. apríl 1993 (84 rokov)
Toronto, Kanada
Národnosťkanadská
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJohn Tuzo Wilson
(multimediálne súbory na commons)

John Tuzo Wilson známy ako Tuzo Wilson (* 24. október 1908, Ottawa – † 15. apríl 1993, Toronto) bol kanadský geofyzik, geológ a univerzitný profesor, ktorý získal celosvetové uznanie za svoj prínos k teórii platňovej tektoniky.[1]

Život[upraviť | upraviť zdroj]

Wilson sa narodil 24. októbra 1908 v Ottawe ako najstaršie dieťa Johna Armisteada Wilsona CBE a jeho manželky Henrietty Tuzoovej. Wilsonov otec bol stavebný inžinier škótskeho pôvodu. Jeho matka pochádzala z tretej generácie Kanaďanov francúzskeho pôvodu, bola aktívna horolezkyňa a neskôr sa venovala občianskemu aktivizmu, pracovala v organizácii Červeného kríža a podieľala sa na zveľaďovaní národných parkov Kanady.[2]

V roku 1930 absolvoval Trinity College na Torontskej univerzite a ako jeden z prvých ľudí v Kanade získal titul v odbore geofyzika. Už ako študent sa podieľal ako pomocná sila na geologickom prieskume realizovanom Kanadskou geologickou službou. V roku 1932 získal druhý (bakalársky) titul na St John's College v Cambridgei a následne aj doktorát (ScD). Potom pokračoval v ďalšom postgraduálnom štúdiu na Princetonskej univerzite, kde v roku 1936 získal titul PhD. v odbore geológia po obhájení doktorskej práce s názvom „Geológia Mill creek - oblasť Stillwater, Montana“. Počas štúdia na Princetone sa zoznámil s mladým pedagógom a propagátorom myšlienky pohybu kontinentov Harrym Hessom. Ten ovplyvnil jeho pohľad na dovtedy väčšinou geologickej komunity neakceptovanú interpretáciu problému pohybu kontinentov.[3]

V rokoch 1936 až 1939 pracoval v Kanadskej geologickej služby ako geológ. V roku 1938 sa oženil s Isabel Jean Dicksonovou. Jeho vedeckú prácu prerušila druhá svetová vojna, počas ktorej slúžil v zbore Kráľovských kanadských ženijných jednotiek.[4] Slúžil v Spojenom kráľovstve a dosiahol hodnosť plukovníka. Po vojne sa v roku 1946 zúčastnil na operácii Musk Ox, ktorá predstavoval presun experimentálnych snežných vozidiel z mesta Churchill v Manitobe cez Viktóriin ostrov do Edmontonu (celkovo asi 5000 km).

V roku 1946 bol vymenovaný za prvého profesora geofyziky na Torontskej univerzite.[5] Venoval sa výskumu geologickej stavby Kanady. Neskôr začal zhromažďovať dôkazy o pohybe kontinentov. Jedným z prvých bolo to, že si všimol pozíciu reťazca Havajských ostrovov. Wilson si ako prvý uvedomil, že tektonická platňa rozprestierajúca sa na väčšine Tichého oceánu sa musela pohybovať na severozápad ponad statickú (nepohybujúcu sa) horúcu škvrnu, čím vznikol dlhý rad sopiek dnes tvoriaci Havajské ostrovy.[6]

Je autorom termínu transformný zlom, čo je označenie pre hranicu platní, kde sa dve platne pohybujú pozdĺž seba horizontálne (napr. zlom San Andreas). Neskôr definoval aj ostatné 2 typy okrajov platní a podieľal sa na formulovaní základov teórie platňovej tektoniky, prečo po ňom pomenovali aj cyklus vzniku a zániku oceánov a superkontinentov, tzv. Wilsonov cyklus.

V roku 1971 bol zvolený do Americkej akadémie umení a vied a v tom istom roku aj do Americkej filozofickej spoločnosti.

Do dôchodku odišiel v roku 1986 a zomrel 15. apríla 1993 v Toronte.

Významné práce[upraviť | upraviť zdroj]

Publikoval približne 150 vedeckých článkov, medzi najvýznamnejšie patria:

  • Wilson, J. T., 1963: A Possible Origin of the Hawaiian Islands. Canadian Journal of Physics, 41, 6, 863–870.
  • Vine, F. J., Wilson, J. T., 1965: Magnetic Anomalies over a Young Oceanic Ridge off Vancouver Island. Science, 150, 3695, 485–9.
  • Wilson, J. T., 1966: Did the Atlantic close and then re-open? Nature, 211, 5050, 676–681.
  • Wilson, J. T., 1968: A Revolution in Earth Science. Geotimes. 10, 10–16.

Ocenenie[upraviť | upraviť zdroj]

Za jeho vojnovú službu bol ocenený Radom britského impéria. V roku 1978 mu bola udelená Wollastonova medaila Londýnskej geologickej spoločnosti a zlatá medaila Kanadskej kráľovskej geografickej spoločnosti.

Boli po ňom pomenované dve mladé kanadské podmorské sopky nazývané Tuzo Wilson Seamounts. Na jeho počesť bol pomenovaný aj tzv. Wilsonov cyklus, ktorý popisuje opakované cykly rozpínania a zániku oceánskej zemskej kôry a pohybom platní.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ Wilson, R. W., Houseman, G. A., Buitter, S. J. H., McCaffrey, K. J. W., Doré, A.G., 2019: Fifty years of the Wilson Cycle concept in plate tectonics: an overview. In: Wilson, R. W., Houseman, G. A., McCaffrey, K. J. W., Doré, A.G., Buitter, S. J. H. (eds.) Fifty Years of theWilson Cycle Concept in Plate Tectonics. Geological Society, London, Special Publications, 470, 1–17. https://doi.org/10.1144/SP470-2019-58
  2. ↑ The Life of John Tuzo Wilson, Department of Physics [online]. physics.utoronto.ca, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online.
  3. ↑ J. Tuzo Wilson [This Dynamic Earth, USGS] [online]. pubs.usgs.gov, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online.
  4. ↑ John Tuzo Wilson [online]. thecanadianencyclopedia.ca, [cit. 2024-01-14]. Dostupné online.
  5. ↑ York, D., 2001: Rock Stars, John Tuzo Wilson. GSA Today, 24 - 25
  6. ↑ Redfern, M., 2016: Zem 50 myšlienok, ktoré by ste mali poznať. Slovart, Bratislava, s. 54

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Zdroj[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku John Tuzo Wilson na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=John_Tuzo_Wilson&oldid=7779015“