Jonáš Záborský
| Jonáš Záborský | |
 slovenský prozaik, básnik, dramatik, novinár a historik | |
| Narodenie | 3. február 1812 Záborie, Slovensko |
|---|---|
| Úmrtie | 23. január 1876 Župčany, Slovensko |
| Odkazy | |
| Commons |  Jonáš Záborský |
Jonáš Záborský (* 3. február 1812, Záborie – † 23. január 1876, Župčany) bol slovenský básnik, prozaik, dramatik, novinár a historik.
Životopis
Narodil sa v rodine drobného zemana. Základnú školu navštevoval v Záborí, Hornom Jasene a Záturčí v rokoch 1818 – 1821, v roku 1821 nastúpil na nižšie gymnázium v Necpaloch, v rokoch 1823 pokračoval na gymnáziu v Gemeri, v rokoch 1829 - 1832 navštevoval evanjelické lýceum v Kežmarku a napokon svoje vzdelávanie ukončil v roku 1834 na evanjelickom teologickom kolégiu v Prešove.
Pôsobil ako kaplán v Pozdišovciach, v rokoch 1839 – 1840 študoval na univerzite v Halle, v roku 1840 bol chvíľu kaplánom u M. M. Hodžu v Liptovskom Mikuláši, no ešte koncom roka prijal miesto farára v Rankovciach. Po požiari jeho fary i kostola prestúpil k rímsko-katolíckej cirkvi a v roku 1843 bol vysvätený za kňaza.
Dostal sa do sporu s Ľudovítom Štúrom a jeho kodifikaciou spisovnej slovenčiny (ktorá sa mala formálnymi znakmi čo najviac líšiť od češtiny); odmietol tiež jeho národný program ako nerealistický. V rokoch 1843 – 1850 pôsobil ako nemecký kaplán v Košiciach. V roku 1848 ho uväznili za prechovávanie Žiadosti slovenského národa, v roku 1850 získal miesto profesora gréčtiny na právnickej fakulte v Košiciach a v rokoch 1850 – 1853 tiež pôsobil ako redaktor vládnych Slovenských novín vo Viedni. Po konfliktoch s bachovskou cenzúrou sa v roku 1853 stal farárom v Župčanoch. Napokon prijal novú podobu slovenčiny a venoval sa hlavne literárnej činnosti. Posledné roky prežil osamotený a označovaný za „národného hriešnika“, zatrpknutý, plný rozporov v sebe samom i voči svetu okolo.
Tvorba
Je autorom klasicistických básnických skladieb (Žehry), satirických próz (Panslavistický farár, Faustiáda, Chruňo a Mandragora, Pompézňa), didaktických humoresiek (Dva dni v Chujave), historických poviedok (Blud, Svätoplukova zrada) a drámy (Lžedimitrijády). Napísal rozsiahlu historickú prácu Dejiny uhorského kráľovstva od počiatku do časov Žigmundových. Hlavnou témou jeho tvorby sú historické fakty, detaily zo života a autobiografické prvky. Stal sa nekomplikovaným analytikom, komentátorom a kritikom romantických ilúzií o živote. Po represáliách voči slovenským inštitúciám poslal svoje rukopisy r 1875 Matici českej. Matica česká Záborského rukopisy darovala Matici slovenskej. Dnes sú rukopisy Jonáša Záborského uložené v Literárnom archíve Matice slovenskej (LAMS) v Martine.
Dielo
Poézia
- 1836 - Na Slowáků (vyšlo v časopise Zora)
- 1840 a 1866 – Bájky, zbierka pôvodných a preložených bájok
- 1851 – Žehry. Básně a dvě řeči, zbierka poézie
- 1853 - Múdrosť života v chrámových řečech
- 1863 - Vstúpenie Krista do Raja, náboženský epos (v rukopise)
- Únos Lumíra
- Šuhajdovi a J. Viktorínovi
- Porady biskupské
- Slovákom na rozlučnú
- Smrť Jánošíkova
Próza
- 1864 - Mroč (vyšlo v časopise Černokňažník)
- 1864 – Faustiáda, fantastická hrdinská báseň satirický román
- 1870 - Panslavistický farár, autobiografická novela
- 1870 - Hlovník medzi vzbúreným ľudom (vyšlo v časopise Národnie noviny)
- 1873 - Dva dni v Chujave (dve časti: Deň pekný a Deň škaredý), "novoveká povesť"
- 1914 - Nálezca pokladu (vyšlo v časopise Slovenské pohľady)
- 1930 - Kulifaj
- 1935 - Svätoplukova zrada, historická poviedka
- Šofránkovci, satirický román (donkichotiáda)
- Blud, historická poviedka
- O siedmich vojvodoch maďarských, satirická historická poviedka
- Borzajovci, poviedka
- Mrzutá, poviedka
- Frndolína, satirická novela
- Jurát, poviedka
- Násmešné listy
- Rozmluvy
- Telegramy
- Kniha džefr
- Kalendár drotára Fedora
Dráma
- 1864 - Arpádovci. Historická smutnohra v 4 dejstvách. (pôvodne: Rozsmiešky v rodine sv. Štefana. Uverejnená pod pseudonymom: Vojan Josifovič)
- 1865 - Poslednie dni Veľkej Moravy. Historická smutnohra v 5 dejstvách.
- 1865 - Bitka u Rosanoviec. Historická smutnohra vo 6 dejstvách.
- 1865 - Felicián Sáh. Historická smutnohra v 3 dejstvách.
- 1865 - Karol Dračský. Historická smutnohra vo 4 dejstvách.
- 1865 - Alžbeta Ludiekovna. Historická smutnohra vo 3 dejstvách.
- 1866 - Huňadovci. Smutnohra vo 3 dejstvách.
- 1866 - Dóža. Smutnohra vo 5 dejstvách.
- 1866 - Utešenič. (Martinuzzi) Smutnohra vo 5 dejstvách.
- 1866 - Bátoryčka. Smutnohra vo 2 dejstvách.
- 1866 - Jánošíkova večera. Činohra vo 4 dejstvách s úzadiem historickým.
- 1864 - Odboj zadunajských Slovákov. Historická smutnohra vo 6 dejstvách.
- 1866 - Striga. Komická činohra, s úzadiem historickým vo 3 dejtvách.
- 1866 - Holub. Smutnohra vo 2 dejstvách.
- 1866 - Chorvátska Helena. Smutnohra vo 5 dejstvách.
- 1866 - Ztroskotanie Srbska. Smutnohra vo 3 dejstvách.
- 1866 - Ďorde Čierny. Smutnohra vo 6 dejstvách.
- 1866 - Ubitie Dimitrija. Predohra v 6 dejstvách.
- 1866 - Ocarenie Godunova. Predohra v 4 dejstvách.
- 1866 - Lžedimitrij v Poľsku. Predohra v 6 dejstvách.
- 1866 - Pád Godunových. Smutnohra v 5 dejstvách.
- 1866 - Prvý Lžedimitrij. Smutnohra v 6 dejstvách.
- 1866 - Druhý Lžedimitrij. Smutnohra v 6 dejstvách.
- 1866 - Tretí Lžedimitrij. Smutnohra v 6 dejstvách.
- 1866 - Liapunovci. Smutnohra v 5 dejstvách.
- 1866 - Poslední zločinci. Smutnohra v 6 dejstvách.
- 1866 - Najdúch. Veselohra vo 5 dejstvách.
- 1866 - Bohatý okradač. Fraška vo 2 dejstvách.
- 1866 - Cudzoložník. Fraška vo 3 dejstvách.
- 1866 - Pytač. Fraška vo jednom dejstviu.
- 1866 - Korheľ a ožran. Fraška pre pospolitý ľud vo 5 dejstvách.
- 1866 - Betlehem. Podomná hra dedinskej mládeže na vianoce, na základu výtvoru pospolitého slobodne predelaná s úmyslom, odstraniť obyčajné pri tom necudnosti, a jalovým žartom podstrčiť dačo rozumnejšieho a praktičnejšieho.
- 1867-1869 - Pansláv. Fraška vo 3 dejstvách.
- Pomsta za pomstu. Veselá činohra vo 5 dejstvách. (Dej v podstate skutočný, v Moskve, na začiatku 17 stoletia.)
Historické a publicistické práce
- 1851 - V otázce časoměru
- Dejiny kráľovstva uhorského od počiatkov do čias Žigmundových (takmer celé ostali v rukopise - pozri Obsah)
- Dejiny kráľovstva uhorského od počiatkov do čias Žigmundových 1. Občasie
- Štúdie v Letopise Matice slovenskej
- Vlastný životopis
- Rodine v Záborí Jonáš Záborský 1872
Iné projekty
Wikizdroje ponúkajú pôvodné diela od alebo o Jonáš Záborský
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Jonáš Záborský
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Jonáš Záborský
