Jozef Šesták

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jozef Šesták
Jozef Šesták
Diplomat – veľvyslanec – odborník na medzinárodné vyjednávanie
Veľvyslanec – generálny konzul SR v Istanbule, Turecko
V úrade
December 2009 – december 2018
Veľvyslanec – hlavný štátny radca na MZV SR
V úrade
2002 – 2009
Štátny tajomník na Ministerstve zahraničných vecí SR
V úrade
1994 – 1998
Hlavný vyjednávač pre vstup Slovenska do Európskej únie
V úrade
1997 – 1998
Biografické údaje
Narodenie9. november 1945 (78 rokov)
Michalovce, Československo
Alma materEkonomická univerzita v Bratislave
Rodina
Manželka
PhDr. Anna Šestáková
DetiDcéry Zuzana (1971) a Andrea (1976 – 2018)
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJozef Šesták
(multimediálne súbory)

Ing. Jozef Šesták PhD. (* 9. november 1945 Michalovce) je slovenský diplomat, od decembra 2009 do 31.12. 2018 veľvyslanec – generálny konzul Slovenska v Istanbule. Odborník na medzinárodné vyjednávanie v zahranično-politickej oblasti a v diplomacii. Najvyššia štátna funkcia – štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí SR. Najvyššia diplomatická hodnosť – veľvyslanec.

Študentské roky[upraviť | upraviť zdroj]

Časť mladosti strávil v Košiciach. Vyštudoval Vysokú školu ekonomickú v Bratislave s vyznamenaním. Vedeckú hodnosť CSc. – PhD. získal v roku 1985. Bol zakladateľom medzinárodnej študentskej organizácie AIESEC (medzinárodná Asociácia študentov vysokých škôl ekonomických a obchodných) na Slovensku, prvým viceprezidentom AIESEC Československo a prvý prezident AIESEC na VŠE v Bratislave (1965 – 1967).[1] V období "Pražského jara" patril medzi pokrokových študentských lídrov na Slovensku. Angažoval sa proti vstupu vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa v auguste 1968. Bol spoluzakladateľom a prvým viceprezidentom Zväzu vysokoškolákov Slovenska (ZVS 1968 – 1969).[2]

Profesionálna kariéra[upraviť | upraviť zdroj]

V Československu[upraviť | upraviť zdroj]

Ako absolvent zahraničného obchodu VŠE v Bratislave nastúpil pracovať na Ministerstvo obchodu Slovenskej republiky (1970) a potom na federálne ministerstvo zahraničného obchodu v Prahe (1972 – 1979). Stal sa zástupcom obchodného pridelenca na Obchodnom oddelení veľvyslanectva Česko-Slovenska vo Washingtone, D.C. (USA) v rokoch 1974 – 1979. Neskôr pôsobil na federálnom Ministerstve zahraničných vecí ČSSR v Prahe. Postupne pôsobil v Kancelárii ministra, na postoch veľvyslaneckého radcu pri Stálej misii ČSSR pri medzinárodných organizáciách vo Viedni, bol zástupcom vedúceho delegácie ČSSR na rokovaniach o znížení ozbrojených síl a výzbroje v strednej Európe (1983 – 1988), bol expertom v čs. delegácii pre rokovania o odsune sovietskych vojsk z územia ČSSR (1990). Pôsobil ako vedúci delegácie ČSFR v diplomatickej hodnosti veľvyslanca na medzinárodných rokovaniach o režime Otvorené nebo v Kanade a v Maďarsku (1990).

Na Slovensku[upraviť | upraviť zdroj]

Po konštituovaní vlády Slovenskej republiky bol externým poradcom prvého podpredsedu vlády SR pre zahraničnopolitické a medzi-národnoekonomické otázky (1990 – 1991). Ešte v rámci federatívneho usporiadania Československa inicioval v roku 1991 vznik Ministerstva medzinárodných vzťahov SR v Bratislave ako rezortu samostatnej slovenskej diplomacie.

V decembri 1994 bol ako diplomat a odborník na medzinárodné vzťahy oslovený vládou premiéra Vladimíra Mečiara a vymenovaný do funkcie štátneho tajomníka na Ministerstve zahraničných vecí SR (1994 – 1998). Ako štátny tajomník bol autorom ekonomickej dimenzie diplomacie – EDD, ktorú predstavil v roku 1995 – ako nové zameranie diplomacie na ekonomiku a obchod.[3][4] Na tému ekonomickej dimenzie diplomacie zorganizoval v rokoch 1996 a 1997 dve svetové konferencie pre vysokých predstaviteľov ministerstiev zahraničných vecí z viac ako 50 krajín sveta, kde hlavným rečníkom bol bývalý minister zahraničných vecí Nemecka Hans-Dietrich Genscher. Významný diplomatický úspech dosiahol vyrokovaním Zmluvy o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou,[5] ako vedúci vládneho negociačného tímu SR (Zmluva bola podpísaná 19.3.1995 v Paríži). Významnú úlohu zohral na poste vedúceho vládneho negociačného tímu Slovenskej republiky v rokovaniach s Maďarskou republikou o možnosti mimosúdneho urovnania dlhoročného sporu o Vodné dielo Gabčíkovo – Nagymaros (1996 – 1997).[6] Ako štátny tajomník MZV SR pôsobil ako podpredseda Rady vlády SR na podporu exportu, bol členom Rady vlády SR pre integráciu SR do Európskej únie a členom Rady vlády SR pre vstup Slovenskej republiky do OECD. Bol prvým hlavným vládnym vyjednávačom pre vstup Slovenskej republiky do Európskej únie (1997 – 1998). Viedol prístupové rokovania SR do OECD a NATO (1995 – 1998).

Na jeseň 1998 bol vymenovaný prezidentom SR za mimoriadného a splnomocneného veľvyslanca Slovenskej republiky v Rakúsku[7] a po nástupe vlády premiéra Mikuláša Dzurindu bol z tohto postu, napriek tomu, že bol kariérnym diplomatom, odvolaný.

V rokoch (2002 – 2009) pôsobil na MZV SR v hodnosti veľvyslanca ako hlavný štátny radca a poradca na MZV SR. Je autorom mierového projektu pre riešenie krízy na Blízkom východe[8], ktorý prezentoval expertom Európskej komisie pre Blízky východ (2005) a rakúskemu predsedníctvu EÚ (2006). Iniciatívu veľvyslanca Jozefa Šestáka ocenil 25. februára 2005 Javier Solana, Vysoký predstaviteľ EÚ pre spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku.

V roku 2004 sa zúčastnil ako nezávislý kandidát prezidentských volieb v SR.[9]

Od decembra 2009[10] do decembra 2018 pôsobil ako veľvyslanec – generálny konzul Slovenskej republiky v Istanbule.[11] V rokoch 2016 – 2018 bol doyenom Istanbulského konzulárneho zboru (ICC) v Istanbule, ktorý je najväčším konzulárnym zborom na svete. Počas pôsobenia v Istanbule nadviazal a zorganizoval systematickú vedecko-výskumnú spoluprácu medzi špičkovými vedcami Slovenska a Turecka, za čo mu v roku 2016 udelila Vedecká rada Slovenskej akadémie vied Medailu Slovenskej akadémie vied za podporu vedy.[12]

V súčasnosti sa prioritne venuje problematike Umenia medzinárodných vyjednávaní v zahranično-politickej oblasti a v diplomacii. Externe prednáša na prestížnej súkromnej KOC University v Istanbule.

Vo vydavateľstve VEDA Slovenskej akadémie vied vyšla v máji 2023 kniha spomienok Jozefa Šestáka s názvom „DIPLOMAT, moje poslania a príbehy“. Slávnostne bola uvedená do života 1. júna 2023 v reprezentačných priestoroch vydavateľstva VEDA za účasti štátnej tajomníčky MZVEZ SR, veľvyslancov viacerých krajín pôsobiacich na Slovensku a ďalších významných osobností. Kniha obsahuje množstvo pozoruhodných scén, príbehov a udalostí z prostredia veľkej i menšej politiky, viaceré sú humorné, iné pikantné, ale niektoré sú aj veľmi zaujímavé z hľadiska histórie, hoci dosiaľ ostali širokej aj odbornej verejnosti neznáme. Kniha je tiež literatúrou faktu a prináša aj informácie a dokumenty, ktoré dosiaľ neboli zverejnené. Nielen priami účastníci dramatického diania z tých rokov, diplomati a politici, ale aj široká verejnosť tak dostali do rúk úplne nový zdroj informácií.

Manželka PhDr. Annu Šestáková, rodená Chrobákovú, pochádza z Hýb. Je neter spisovateľa Dobroslava Chrobáka, univerzitný pedagóg a je expertna diplomatický protokol, etiketu a dejiny diplomacie.[13]


Čestné funkcie[upraviť | upraviť zdroj]

  • 2016 – 2018: Doyen Istanbulského konzulárneho zboru (ICC) (pozn. ICC je najväčším konzulárnym zborom na svete – približne 150 generálnych a honorárnych konzulátov v Istanbule)
  • 2014 – 2016: Predseda výkonného výboru Istanbulského konzulárneho zboru – ICC
  • 2004: Nezávislý kandidát na prezidenta vo voľbách prezidenta Slovenskej republiky
  • 2000 – 2002: Čestný člen Akademickej rady Fakulty obchodu na Ekonomickej univerzite v Bratislave
  • 1997 – 2000: Člen Akademickej rady Fakulty obchodu na Ekonomickej univerzite v Bratislave
  • 1965 – 1967: Zakladajúci člen AIESEC Slovakia, prvý prezident AIESEC Slovensko na VŠE v Bratislave a prvý viceprezident AIESEC Československo

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. ↑ 50. výročie založenia AIESEC Československo: AIESEC na Slovensku udeľuje Čestný certifikát Jozefovi Šestákovi za jeho dôležitú úlohu pri zakladaní AIESEC v Československu, 3. decembra 2016, Bratislava
  2. ↑ EKO, september 1968, strany 3 a 4, Mesačník študentov Vysokej školy ekonomickej v Bratislave, „Hovorí JOZEF ŠESTÁK, predseda parlamentu VŠE“
  3. ↑ MICHNÍK, Ľubomír; ŠESTÁK, Jozef. Slovensko a Európska únia – obchodná politkka a vzájomné vzťahy. Bratislava : Sprint vfra, 1997. 212 s. ISBN 80-88848-11-3.
  4. ↑ FERENČÍKOVÁ, Soňa; MICHNÍK, Ľubomír; ŠESTÁK, Jozef. Priame zahraničné investície – vnútorné a medzinárodné súvislosti. Bratislava : Sprint vfra, 1997. 233 s. (Nová ekonómia.) ISBN 80-88848-09-1.
  5. ↑ Zmluva o dobrom susedstve a priateľskej spolupráci medzi Slovenskou republikou a Maďarskou republikou z 19. Marca 1995, Ing. Jozef Šesták, CSc., JUDr. Ján Varšo, CSc., Ministerstvo zahraničných vecí Slovenskej republiky, Stromová 1, 833 36 Bratislava
  6. ↑ Financial Times, 16.10.1997, TASR, „Bojovný J. Šesták“
  7. ↑ Poverovacie listiny uradujúceho prezidenta Slovenskej republiky Vladimíra Mečiara pre veľvyslanca pána Jozefa Šestáka do funkcie mimoriadneho a splnomocneného veľvyslanca Slovenskej republiky v Rakúskej republike adresované J.E. pánovi Thomasovi Klestilovi, Federálnemu prezidentovi Rakúskej republiky, 8. októbra 1998
  8. ↑ Metodológia rokovaní pre mier – Peace Formula Negotiating Methodology (PFNM), pre dosiahnutie Izraelsko – Palestínskej mierovej zmluvy. Návrh nového možného prístupu aplikovaného EÚ v snahe prelomiť mŕtvy bod v mierovom procese, vypracovaná veľvyslancom Jozefom Šestákom, PhD, Slovensko, november 2004
  9. ↑ Počet a podiel platných hlasov odovzdaných pre jednotlivých kandidátov na prezidenta Slovenskej republiky za Slovenskú republiku [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, [cit. 2017-12-16]. Dostupné online.
  10. ↑ Agrément – súhlas udelený prezidentom Tureckej republiky pánom Abdullah Gul pánovi ministrovi Miroslavovi Lajčákovi dňa 5. decembra 2009 pre pána Jozefa Šestáka ako generálneho konzula Slovenskej republiky v Istanbule, pre provincie Aydin, Balikesir, Bartin, Bilecik, Bolu, Cannakale, Denizli, Edirne, Istanbul, Izmir, Karabuk, Kirklareri, Kocaeli, Kutahya, Manisa, Mugla, Sakarya, Tekirdag, Usak, Yalova, Zonguldak.
  11. ↑ Prehľad vedúcich diplomatických misií Slovenskej republiky [online]. Ministerstvo zahraničných vecí SR, rev. 2013-05-29, [cit. 2013-06-16]. Dostupné online. Archivované 2013-10-14 z originálu.
  12. ↑ Medaila Slovenskej akadémie vied za podporu vedy, udelená veľvyslancovi Jozefovi Šestákovi, generálnemu konzulovi Slovenskej republiky v Istanbule ako vyjadrenie uznania za jeho aktívny prínos k rozvoju spolupráce medzi vedcami a inštitúciami vedy, výskumu a vývoja na Slovensku a v Turecku, Vedecká rada SAV, uznesenie č. 47, 9. februára 2016
  13. ↑ Machala, D.: Slovenská vlastiveda VII. Matica Slovenská, 2012, 360 strán, ISBN 9788081280573, s. 322
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Jozef_Šesták&oldid=7808367“