Jozef Ort-Šnep
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Jozef Ort-Šnep | |
| slovenský kameraman a fotograf | |
| Narodenie | 8. marec 1939 (85 rokov) Plavecký Štvrtok, Slovensko |
|---|---|
Jozef Ort-Šnep (* 8. marec 1939, Plavecký Štvrtok) je slovenský kameraman a fotograf. Spolupracoval s režisérskymi osobnosťami ako Karel Vachek, Jaroslav Papoušek, Jaromil Jireš, Věra Chytilová, Dušan Hanák, Agnieszka Holland, Miloš Forman či Philip Kaufman.
Životopis[upraviť | upraviť zdroj]
Vyštudoval Školu umeleckého priemyslu v Bratislave (1954 – 1958) a kameru na FAMU v Prahe (1958 – 1963), ktorú absolvoval filmom Karla Vachka Moravská Hellas. Následne rok asistoval ako kameraman v populárno-vedeckom filme. Z povinnej vojenskej služby odišiel v roku 1966. Vtedy nastúpil do dokumentárneho štúdia Krátkeho filmu Praha, v ktorom zotrval do roku 1980, najskôr ako asistent kamery, neskôr ako samostatný kameraman niekoľkých krátkych filmov. Spolupracoval v ňom na nakrúcaní asi stovky dokumentárnych filmov. V totožnom období pracoval ako kameraman pre pražský Barrandov a bratislavskú Kolibu.
S režisérom Jaroslavom Bočkom nakrútil krátkometrážne filmy Konec baroka v Čechách (1966) alebo Jak namalovat běsnící individua (1967), s režisérom Drahoslavom Holubom pracoval na filmoch Exkurze (1966) a Mám doma hrad, s režisérom Rudolfom Krejčíkom zase na filme Stopa vede k A-54 (1967). V roku 1968 sa vrátil k Vachkovi, aby pracoval na jeho celovečernom publicistickom dokumente Spřízněni volbou, zachytávajúcom atmosféru politicky krušného obdobia od 14. do 30 marca 1968, kedy Antonín Novotný abdikoval z funkcie prezidenta republiky. Jeho prvým celovečerným hraným filmom bola snímka Jaroslava Papouška Nejkrásnější věk, natočený v roku 1968. S Papouškom následne spolupracoval i na jeho ďalších dvoch filmoch Ecce homo Homolka (1969) a Hogo fogo Homolka (1970).
S režisérom Milanom Růžičkom pracoval na filme o maliarovi Martinovi Benkovi Zastretý farebný svet (1978). Pri jeho uvádzaní v Československej televízii bolo Ort-Šnepovo meno vystrihnuté z titulkov a zostali ponechané len mená dvoch asistentov kamery. V roku 1980 emigroval do Francúzska. S Dušanom Hanákom nakrútil trezorový film Ja milujem, ty miluješ (1980). Začiatkom 80. rokov (1981 – 1983) absolvoval pobyt v USA, neskôr sa znova presídlil do Paríža, kde na dvoch univerzitách prednášal o svetle vo filme a fotografii. Od polovice 90. rokov pôsobí opäť v Česku.
Nejkrásnější věk[upraviť | upraviť zdroj]
Pôvodne mal Nejkrásnější věk snímať kameraman Miroslav Ondříček. Ale ten bol v čase, keď sa malo začať nakrúcať, v Londýne, kde spolupracoval na filme anglického režiséra Lindsayho Andersona Keby... S Ondříčkom sa Ort-Šnep nepoznal a bol to práve on, kto ho Papouškovi odporučil. Papoušek si nechal premietnuť dokumentárne filmy, na ktorých Ort-Šnep pracoval ako kameraman. Nejkrásnější věk bol nakrúcaný predovšetkým v reáliách, konkrétne sochárskych ateliéroch a priestoroch pražskej Akadémie výtvarných umení. V dekoráciách a exteriéroch bola nakrútená minimálna čiastka. Ort-Šnep hovorí v prípade tohto filmu o princípe zlatého rezu a o využívaní mäkkého svetla. Po obrazovej stránke nechceli tvorcovia dramatizovať a nevypichovali žiadne detaily. Všetko je snímané v polocelkoch.
Ja milujem, ty miluješ[upraviť | upraviť zdroj]
Je príbehom starého mládenca Pištu, ktorý žije so svojou matkou na dedine a spolu s najlepším kamarátom Vincom a jeho priateľkou Vierou, pracuje pre vlakovú poštu. Kým Vinco je hotový Don Juan a svojimi večnými záletmi ničí zamilovanú Vieru, malý pupkatý Pišta u žien úspech nemá, a tak svoj smútok utápa v alkohole. Okrem hlavných hrdinov tu vystupuje niekoľko vedľajších postáv, ktoré dotvárajú tragikomický kolorit dedinského prostredia. Či už pracovníci vlakovej pošty alebo obyvatelia dediny, všetko sú to obyčajní ľudia z periférie spoločnosti s obyčajnými problémami a túžbami. Ženy trpia neverami a alkoholizmom svojich mužov a muži svoje radosti aj smútky riešia pri poháriku. Všetci majú svoje prednosti aj chyby a všetci túžia po pochopení a láske. Príbeh nie je postavený na dramatických zvratoch, ale na drobných prevažne komických situáciách, prostredníctvom ktorých spoznávame charaktery postáv.
Filmografia[upraviť | upraviť zdroj]
- Umřel nám pan Foerster (1963) (krátkometrážny)
- Moravská Hellas (1964) (krátkometrážny)
- Stopa vede k A-54 (1967) (krátkometrážny)
- Don Juan 68 (1968) (krátkometrážny)
- Spřízněni volbou (1968) (krátkometrážny)
- Nejkrásnější věk (1968)
- Ecce homo Homolka (1969)
- Hogo fogo Homolka (1970)
- Kasař (1973) (krátkometrážny)
- Namalovaná písnička (1976) (krátkometrážny)
- Čas je neúprosný (1978) (krátkometrážny)
- Zastretý farebný svet (1978)
- Všední sen (1980) (krátkometrážny)
- Ja milujem, ty miluješ (1980)
- Angry Harvest (1985)
- Neznesiteľná ľahkosť bytia (1988) (2. kameraman)
- Valmont (1989) (2. kameraman)
- Palettes (1989 – 1994) (TV seriál)
- Chronique d'une fin d'aprѐs midi (1991) (TV film)
Výstava fotografií a prednášky[upraviť | upraviť zdroj]
- Art Center Hoboken, New Jersey (1982)
- La photographie Slovaque en exil, Bratislava (1993)
- Mesiac fotografie, 20. ročník, november, Bratislava (2010)
- Z kolekcie fotografií záhrad v Kyoto bola vytvorená webová stránka (2020): http://kyogardens.yo.fr/
- Prednášky na tému „Film, fotografia, svetlo“ na Université Paris 7 Jussieu (1984 – 1999)
- Prednášky na tému „Film, fotografia, svetlo“ na Université Paris 1 Sorbonne (1993 – 1998)