Jozef Ürméni

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Jozef Ürméni
uhorský stoličný a krajinský hodnostár, právnik
Jozef Ürméni
Štát pôsob.Uhorsko
Narodenie6. december 1741
Mojmírovce
Úmrtie8. jún 1825 (83 rokov)
Vál
Alma materViedenská univerzita, univerzita v Jágri
Rodičiaotec Štefan Ürméni (*? – † 1760)
matka Barbora, rod. Mostická
ManželkaAnna, rod. Komjátyová (asi * 1751 – † 1830)
Deti2 dcéry, 5 synov
Poznámkyzdroj údajov v infoboxe[1]
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Jozef Ürméni

Jozef Ürméni (iné mená: Jozef Urmínsky, Jozef Ürményi, Jozef Úrményi; maď. Ürményi József; * 6. december 1741, Mojmírovce – † 8. jún 1825, Vál, Maďarsko) bol uhorský stoličný a krajinský hodnostár a právnik.[1] Pochádzal zo šľachtického rodu Ilmeriovcov z Mojmíroviec (vtedajší Urmín).[2]

 Rodina[upraviť | upraviť zdroj]

  • otec Štefan Ürméni
  • matka Barbora rod. Mostická

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Jozef Ürméni sa narodil 12. júna 1741 v Mojmírovciach do šľachtickej rodiny Ilmeriovcov, ktorá mala majetky v Mojmírovciach a inde v Nitrianskej stolici.[1]

Vzdelával na najprv u J. Molnára, neskôr na strednej škole v Trnave. Študoval rakúske právo na Viedenskej univerzite a uhorské práva na univerzite v Jágri.[1] Získal titul doktor práv.

Od roku 1766 do roku 1825 (odchod na dôchodok) pôsobil na rozličných postoch v krajinských a štátnych úradoch (napr. komisár Nitrianskeho dištriktu[3], od 1806 ako hlavný krajinský sudca).[1]

Rodový majetok Jozefa Ürméniho sa stal novým sídlom rodu Ilmeriovcov.[2]

Patril k prívržencom reforiem Márie Terézie a Jozefa II., osobitne tých, ktoré sa týkali školstva a administratívy.[1] Mária Terézia ho poverila vedením prác na príprave Ratio educationis, ktoré ukončil predostrením návrhu v roku 1776, ktorý bol 2. augusta 1777 schválený[4]. Jeho činnosť prispela k oprave ciest v Haliči, výstavbe verejnej infraštruktúry a zmierneniu útlaku úradov voči obyvateľstvu. Vyjadroval sa aj k ekonomickým (clo a pod.) a právnym otázkam.[5][1]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b c d e f g ÜRMÉNI, Jozef. In: Slovenský biografický slovník : (od roku 833 do roku 1990). Zväzok VI. T – Ž. Martin : Matica slovenská, 1994. 692 s. ISBN 80-7090-111-X. S. 188 – 189.
  2. a b ILMERI. In: KERESTEŠ, Peter. Lexikón erbov šľachty na Slovensku. Ilustrácie Ladislav Čisárik. Zväzok IV : Nitrianska stolica : šľachta Nitrianskej stolice podľa súpisov z rokov 1600 a 1606. Bratislava : Hajko & Hajková, 2010. 327 s. ISBN 978-80-88700-74-6. S. 106 – 108.
  3. HORVÁTH, Pavel. Reformy Jozefa II. a opozícia uhorských stavov. In: Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok II : (1526 – 1848). Bratislava : Veda, 1987. 856 s. S. 472.
  4. ČIČAJ, Viliam. Školstvo a vzdelanosť. In: Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok II : (1526 – 1848). Bratislava : Veda, 1987. 856 s. S. 431.
  5. KAZIMÍR, Štefan. Začiatky formovania národného trhu. In: Dejiny Slovenska. Ed. Samuel Cambel. Vyd. 1. Zväzok II : (1526 – 1848). Bratislava : Veda, 1987. 856 s. S. 538.

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

 Externé odkazy[upraviť | upraviť zdroj]