Juan José Viamonte
Juan José Viamonte | ||||||||
15. guvernér Provincie Buenos Aires | ||||||||
---|---|---|---|---|---|---|---|---|
V úrade 4. november 1833 – 27. jún 1834 | ||||||||
| ||||||||
12. guvernér Provincie Buenos Aires | ||||||||
V úrade 26. jún 1829 – 8. december 1829 | ||||||||
| ||||||||
Biografické údaje | ||||||||
Narodenie | 9. február 1774 Buenos Aires, Guvernérstvo Río de la Plata, Miestokráľovstvo Peru (súčasná Argentína) | |||||||
Úmrtie | 31. marec 1843 (69 rokov) Montevideo, Uruguaj | |||||||
Politická strana | Federálna strana | |||||||
Profesia | vojak | |||||||
Národnosť | argentínska | |||||||
Rodina | ||||||||
Manželka |
Bernardina Chavarría | |||||||
Odkazy | ||||||||
Juan José Viamonte (multimediálne súbory) | ||||||||
Juan José Viamonte González (* 9. február 1774, Buenos Aires – † 31. marec 1843, Montevideo) bol argentínsky vojak a politik, ktorý vykonával dvakrát (1829, 1833 - 1834) funkciu guvernéra Provincie Buenos Aires. Počas jeho mandátov bol guvernér Buenos Aires fakticky najvyšším predstaviteľom Argentíny.
Životopis
[upraviť | upraviť zdroj]Narodil sa v Buenos Aires do rodiny pôvodom španielskeho vojaka a miestnej matky. Už vo veku 12 rokov začal svoju vojenskú kariéru a v rokoch 1806 a 1807 sa zúčastnil na bojoch proti Britom, ktorí obsadili Buenos Aires. V bojoch sa vyznamenal a tak bol povýšený do hodnosti kapitána. V máji 1810 bol súčasťou Cabilda, teda mestského zastupiteľstva v Buenos Aires, ktoré zvrhlo španielskeho miestokráľa, čím začala tzv. Májová revolúcia. Následne sa ako vojak zúčastnil na strane revolucionárov bojov so zástancami monarchie. V roku 1818 sa stal poslancom a v nasledujúcom období bol jedným z veliteľov armády.[1]
Patril k zástancom centralizmu a po ich prehre s federalistami v roku 1820 musel odísť do exilu v Montevideu, z ktorého sa vrátil o rok neskôr. V roku 1826 podporil unitaristickú ústavu Bernardina Rivadaviu. Napriek tomu ešte v ten istý rok začal podporovať federalistov. Po zosadení unitaristického guvernéra Provincie Buenos Aires Juana Lavalleho 26. júna 1829 sa stal novým dočasným guvernérom, pričom už v decembri ho nahradil Juan Manuel de Rosas, ktorý bol do tejto funkcie zvolený. V novembri 1833 bol zvrhnutý vtedajší guvernér Provincie Buenos Aires Juan Ramón González de Balcarce manželkou bývalého guvernéra Rosasa a Viamonte González sa tak stal znova guvernérom. Vo funkcii zotrval do 27. júna 1834, kedy musel úrad odovzdať Manuelovi Vicentovi Mazovi. V roku 1839 bol Viamonte González znova prinútený odísť do exilu v Montevideu, kde v roku 1843 zomrel. Pochovaný je v Buenos Aires.[2]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Juan José Viamonte [online]. todo-argentina.net, [cit. 2018-09-23]. Dostupné online.
- ↑ Viamonte, Juan José (1774-1843) [online]. mcnbiografias.com, [cit. 2018-09-23]. Dostupné online.