Juraj Bartal

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Juraj Bartal
politik
Juraj Bartal
Minister poľnohospodárstva, priemyslu a obchodu
V úrade
21. marec 1874 – 1. marec 1875
Predchodca Zichy József Simonyi Lajos Nástupca
Biografické údaje
Rodné menoBartal György
Narodenie20. september 1820
Kráľovičove Kračany, Uhorsko (dnes Slovensko)
Úmrtie25. október 1875 (55 rokov)
Fadd, Uhorsko (dnes Maďarsko)
Profesiaposlanec uhorského snemu, minister uhorskej vlády
Odkazy
Spolupracuj na CommonsJuraj Bartal
(multimediálne súbory)

Juraj Bartal[1] (maď. Bartal György; * 20. september 1820, Kráľovičove Kračany – † 25. október 1875, Fadd) bol uhorský politik, minister poľnohospodárstva, priemyslu a obchodu.[2]

Životopis[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otec bol Juraj Bartal st., bratislavský podžupan, člen Maďarskej akadémie vied. Štúdium ukončil na Tereziánskej akadémii vo Viedni. V roku 1842 vstúpil do štátnej služby v Tolnianskej župe ako hlavný referent. V roku 1848 ho okres Pincehely v Tolnianskej župe vyslal za vyslanca Uhorského snemu.

Narodil sa v kaštieli Lesné Kračany, ktorý nechal postaviť jeho otec a do rodového majetku Bartalovcov patril až do 2. svetovej vojny.[3]

Po porážke Uhorskej revolúcie bol zajatý, ale po dvoch mesiacoch prepustený. Následne sa utiahol na svoje majetky v Tolnianskej župe. V roku 1861 sa stal podžupanom Tolnianskej župy a bol zvolený za poslanca Uhorského snemu. V roku 1865 sa stal predsedom Uhorskej kráľovskej miestodržiteľskej rady. V roku 1867 vstúpil do Deákovej strany (maď. Deák-párt, predchodkyňa Liberálnej strany). V marci 1874 sa stal ministrom poľnohospodárstva, priemyslu a obchodu a túto funkciu zastával do marca 1875. V roku 1875 bol zvolený za poslanca uhorského snemu vo volebnom obvode Kővárvidék (dnešné Rumunsko).

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Bartal György (politikus) na maďarskej Wikipédii.

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. BARTAL, Juraj. In: Slovenský biografický slovník. Zväzok I. A – D. Martin : Matica slovenská, 1986. 544 s. S. 153.
  2. Magyar Életrajzi Lexikon 1000-1990 [online]. mek.oszk.hu, [cit. 2022-12-21]. Dostupné online.
  3. slovago.sk, Pike. Kaštieľ Lesné Kračany [online]. slovago.sk, [cit. 2022-12-21]. Dostupné online.