Juraj Guča
| Juraj Guča | |
| slovenský lekár, spisovateľ (prozaik), publicista a organizátor kultúrneho života | |
| Narodenie | 29. júl 1876 Petrovac, Rakúsko-Uhorsko dnes Srbsko |
|---|---|
| Úmrtie | 30. apríl 1964 (87 rokov) Chicago, Illinois, USA |
| Profesia | lekár |
| Manželka | Selma[1] |
Juraj Guča (pseudonym Zubarov; * 29. júl 1876, Petrovac – † 30. apríl 1964, Chicago, Illinois) bol slovenský lekár, spisovateľ (prozaik), publicista a organizátor kultúrneho života, účastník zahraničného prvého česko-slovenského odboja, prvej a druhej svetovej vojny.
Život[upraviť | upraviť zdroj]
Vyštudoval základnú školu v rodnom Petrovci a absolvoval nižšie triedy nemecko-slovenského evanjelického gymnázia v Novom Sade a vyššie v Sarvaši.[1] Vzápätí študoval medicínu na lekárskej fakulte na univerzite v Budapešti (1898 – ?), kde začal literárne pôsobiť.[2] Zoznámil sa tu s mnohými ďalšími slovanskými študentmi a stal sa panslavistom.[1] Ako člen Slovenského spolku prednášal svoje prozaické prvotiny (Gófa, Oplakaný ideál).[2]
Jeho panslavistický svetonázor a rozčarovanie s maďarizácie bolo príčinou jeho emigrácie do USA v roku 1908, kde pôsobil ako lekár v Chicagu (1908[1] – 1936, 1947 – 1964). Podieľal na organizovaní kultúrneho a spolkového života slovenských krajanov a zapojil sa do prvého česko-slovenského odboja. Prostredníctvom tlače agitoval americkú verejnosť za podporu myšlienky založenia spoločného štátu Čechov a Slovákov.[2] V roku 1914 v New Yorku zorganizoval mobilnú nemocnicu a spoločne s ďalšími štyrmi lekármi, tromi ošetrovateľmi, tromi lekárskymi pomocníkmi a jednou kuchárkou v roku 1916 odišli ako dobrovoľníci pomáhať Srbsku do Solúna. Parník Brindisi, na ktorom cestovali však stroskotal;[3] Guča a zdravotná sestra Mária Lamošová bola medzi zachránenými. Po príchode na solúnsky front začal pôsobiť v nemocnici v Gevgeliji.[1]
Po svojom vojnovom účinkovaní, počas ktorého na následky škvrnitého týfusu zomrela jeho manželka Selma, sa vrátil do Chicaga. V roku 1938 sa rozhodol vrátiť do svojho rodiska, kde „mu však z neznámych dôvodov nebolo dovolené“ pracovať ako lekár a preto sa ako lekár dobrovoľník prihlásil XIV. Vojvodinskej (slovenskej) údernej brigády a zapojil sa do viacerých bojov. Po vojne mu ako „ako ‚Američanovi‘“ odňali rodičovský dom a preto sa v roku 1947[2] vrátil do USA. Zomrel a bol pochovaný v Chicagu.[1]
Literárna tvorba[upraviť | upraviť zdroj]
Písal krátku, zväčša humoristickú prózu zobrazujúcu život vidieckeho ľudu v Báčke, ktorú publikoval v Dolnozemskom Slováku (1901 – 1903), Slovenskom denníku a v slovenskej krajanskej tlači v USA.[2]
Referencie[upraviť | upraviť zdroj]
- ↑ a b c d e f PUCOVSKÁ, Katarína. Dr. Juraj Guča, veľký človek a humanista [online]. Kulpín: kulpin.net, 2019-03-28, [cit. 2021-03-04]. Dostupné online.
- ↑ a b c d e GUČA, Juraj. In: Slovenský biografický slovník. Martin : Matica slovenská, 1987. 592 s. Zväzok II. zväzok E – J, s. 241.
- ↑ SS Brindisi [+1916] [online]. Wrecksite.eu, [cit. 2021-03-04]. Dostupné online.
Literatúra[upraviť | upraviť zdroj]
- BREBERINA, Milan S.; BREBERINA, Nemanja M.. Dr. Juraj Guča : veľký človek a humanista. Báčsky Petrovec : Miestny odbor Matice slovenskej, 2015. 66 s. ISBN 978-86-900787-0-7.
- Slovenský náučný slovník : Príručná encyklopedia vedomostí v troch dieloch. Ed. Pavel Bujnák. Bratislava; Praha : Litevna, 1932. 379 s. Diel 2: E – M, s. 100.
- Reprezentačný lexikon Slovenska a Podkarpatskej Rusi. V Bratislave : Academia, [1936]. 375 s. S. 103.