Preskočiť na obsah

Prvý česko-slovenský odboj

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Dejiny Česko-Slovenska
Prvý česko-slovenský odboj1914 – 1918
Vznik Česko-Slovenska28. október 1918
Prvá česko-slovenská republika1918 – 1938
Mníchovská dohoda1938
Druhá česko-slovenská republika1938 – 1939
Dočasné štátne zriadenie1939 – 1945
Druhý česko-slovenský odboj1939 – 1945
Slovenská republika1939 – 1945
Protektorát Čechy a Morava1939 – 1945
Tretia česko-slovenská republika1945 – 1948
Februárový prevrat1948
Komunizmus v Česko-Slovensko1948 – 1989
Pražská jar1967 – 1968
Invázia Varšavského paktu21. august 1968
Normalizácia1968 – 1989
Nežná revolúcia1989
Federatívna Republika (ČSFR)1990 – 1992
Zánik Česko-Slovenska31. december 1992
Čelný predstaviteľ odboja Karel Kramář

Prvý česko-slovenský odboj bolo odbojové hnutie Čechov a Slovákov počas prvej svetovej vojny, ktorého cieľom bolo zvrhnúť Rakúsko-Uhorsko a vytvoriť samostatný česko-slovenský štát. V čele odboja stáli dva dôležité orgány. Tým prvým bol pre domáci odboj Národný výbor československý, v zahraničnom odboji pôsobila Československá národná rada.

Hlavnými predstaviteľmi československého zahraničného odboja boli Tomáš Garrigue Masaryk, Milan Rastislav Štefánik a Edvard Beneš, ktorí sa sústredili na získaní si predstaviteľov štátov Dohody a vytvorenie zahraničných československých vojenských jednotiek, ktoré boli neskôr známe ako československé légie. Domáci odboj v českých krajinách a na Slovensku zosilnel až na konci vojny, keď došlo k citeľnému oslabeniu monarchie. Hlavnými vodcami českého domáceho protirakúskeho odboja boli Karel Kramář s Aloisom Rašínom. Medzi čelné osobnosti slovenského odboja patrili Matúš Dula, Vavro Šrobár či Milan Hodža. Prvý odboj oslavoval úspech na konci roku 1918, kedy došlo k zániku vojnou vyčerpaného Rakúsko-Uhorska a vytvoreniu samostatného Československa.

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku První československý odboj na českej Wikipédii.