Juraj VII. Turzo
| Juraj VII. Turzo | |
 gróf, hlavný župan Oravy a palatín Uhorska | |
| Narodenie | 2. september 1567 Lietavský hrad, Uhorsko |
|---|---|
| Úmrtie | 24. december 1616 (49 rokov) Bytča, Uhorsko |
| Odkazy | |
| Commons |  Juraj VII. Turzo |
Juraj (VII.) Turzo (staršie Juraj Thurzo; uvádzaný aj ako III., V. a podobne) (* 2. september 1567, Lietavský hrad - † 24. december 1616, Bytča) bol v rokoch 1606 - 1616 gróf, v rokoch 1585 - 1616 hlavný župan Oravy a v rokoch 1609 - 1616 palatín Uhorska. Syn Františka I. Turzu a Kataríny Zrínskej.
Juraj Turzo bol bojovník proti Turkom (zúčastnil sa na všetkých významných protitureckých bitkách), známy diplomat, podporovateľ Slovákov a protestantizmu. Od roku 1598 bol radcom cisára Rudolfa II., od roku 1599 kráľovský pohárnik, od roku 1602 kapitán preddunajského vojska a hlavný veriteľ novozámockej posádky. Ako palatín v roku 1610 odčlenil luteránsku (evanjelickú a. v.) cirkev od katolíckej. Dôsledne uplatňoval právo „Cius regio, eius religio“ (koho panstvo, toho náboženstvo).
V Žiline od 28. do 30. marca 1610 sa konala prvá zákonodarná synoda Evanjelickej cirkvi na Slovensku. Medzi ústrednými postavami Žilinskej synody bol aj palatín Juraj Thurzo.[1]
Počas stavovského Bočkajovho povstania sa nepridal na stranu povstalcov a preto sa stali jeho majetky cieľom rabovania.
V roku 1605 Bočkajovi vojaci vydrancovali jeho Bytčianske panstvo a vyrabovali aj hrobku jeho otca. Časť ulúpených vecí sa našla v obci Bodiná. Turzo niektorých dedinčanov dal bez súdu a riadneho vyšetrenia obesiť a obec dal podpáliť.
Neskôr sa zistilo, že dedinčania boli nevinní a veci si ukryli v dedine Bočkajovi vojaci.
Lúpežného rytiera Telekesiho pozval do Bytče pod zámienkou udelenia amnestie. Keď lúpežný rytier prišiel, dal ho Turzo uväzniť. Neskôr ho poslal do Bratislavy a odtiaľ na popravu.
Juraj Turzo nie vždy ctil spravodlivosť. Istému drobnému zemanovi zabral neprávom jedenásť dedín. V dlhotrvajúcom súdnom spore sa rozhodlo v neprospech Juraja Turzu.
Ako obdivovateľ humanizmu bol mecenášom mnohých umelcov a vzdelancov. Zo svojho sídla v Bytči vytvoril významné kultúrne centrum, kde sa konali divadelné predstavenia, koncerty, teologické a filozofické dišputy a podobne, a kde mal veľkú knižnicu.
Jeho agenda sa viedla sčasti v slovenčine a zastával sa Slovákov v národnostných sporoch.
Rodina
Za manželku mal Žofiu Forgáčovú (Forgách; * 1568 - † 1590), neskôr barónku Alžbetu Coborovú (Czobor; † 1626). Pochovaný je na Oravskom hrade. Mali spolu jediného syna Imricha, ktorý zomrel náhle v roku 1621 ako 23-ročný. V nehistorických prameňoch sa uvádza, že bol zavraždený na podnet syna Alžbety Bátoriovej, Pavla Nádasdyho, keď sa zúčastnil na mierových rokovaniach Betlena a cisára Ferdinanda II. v Mikulove.
Úmrtím Imricha Turzu v roku 1621 tento rod vymrel.