Juraj VII. Turzo

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Verzia z 16:02, 4. máj 2010, ktorú vytvoril Vasiľ (diskusia | príspevky)
Juraj VII. Turzo
gróf, hlavný župan Oravy a palatín Uhorska
gróf, hlavný župan Oravy a palatín Uhorska
Narodenie2. september 1567
Lietavský hrad, Uhorsko
Úmrtie24. december 1616 (49 rokov)
Bytča, Uhorsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Juraj VII. Turzo

Juraj (VII.) Turzo (staršie Juraj Thurzo; uvádzaný aj ako III., V. a podobne) (* 2. september 1567, Lietavský hrad - † 24. december 1616, Bytča) bol v rokoch 1606 - 1616 gróf, v rokoch 1585 - 1616 hlavný župan Oravy a v rokoch 1609 - 1616 palatín Uhorska. Syn Františka I. Turzu a Kataríny Zrínskej.

Juraj Turzo bol bojovník proti Turkom (zúčastnil sa na všetkých významných protitureckých bitkách), známy diplomat, podporovateľ Slovákov a protestantizmu. Od roku 1598 bol radcom cisára Rudolfa II., od roku 1599 kráľovský pohárnik, od roku 1602 kapitán preddunajského vojska a hlavný veriteľ novozámockej posádky. Ako palatín v roku 1610 odčlenil luteránsku (evanjelickú a. v.) cirkev od katolíckej. Dôsledne uplatňoval právo „Cius regio, eius religio“ (koho panstvo, toho náboženstvo).

V Žiline od 28. do 30. marca 1610 sa konala prvá zákonodarná synoda Evanjelickej cirkvi na Slovensku. Medzi ústrednými postavami Žilinskej synody bol aj palatín Juraj Thurzo.[1]


Počas stavovského Bočkajovho povstania sa nepridal na stranu povstalcov a preto sa stali jeho majetky cieľom rabovania. V roku 1605 Bočkajovi vojaci vydrancovali jeho Bytčianske panstvo a vyrabovali aj hrobku jeho otca. Časť ulúpených vecí sa našla v obci Bodiná. Turzo niektorých dedinčanov dal bez súdu a riadneho vyšetrenia obesiť a obec dal podpáliť. Neskôr sa zistilo, že dedinčania boli nevinní a veci si ukryli v dedine Bočkajovi vojaci. Lúpežného rytiera Telekesiho pozval do Bytče pod zámienkou udelenia amnestie. Keď lúpežný rytier prišiel, dal ho Turzo uväzniť. Neskôr ho poslal do Bratislavy a odtiaľ na popravu. Juraj Turzo nie vždy ctil spravodlivosť. Istému drobnému zemanovi zabral neprávom jedenásť dedín. V dlhotrvajúcom súdnom spore sa rozhodlo v neprospech Juraja Turzu.

Ako obdivovateľ humanizmu bol mecenášom mnohých umelcov a vzdelancov. Zo svojho sídla v Bytči vytvoril významné kultúrne centrum, kde sa konali divadelné predstavenia, koncerty, teologické a filozofické dišputy a podobne, a kde mal veľkú knižnicu.

Jeho agenda sa viedla sčasti v slovenčine a zastával sa Slovákov v národnostných sporoch.

Rodina

Za manželku mal Žofiu Forgáčovú (Forgách; * 1568 - † 1590), neskôr barónku Alžbetu Coborovú (Czobor; † 1626). Pochovaný je na Oravskom hrade. Mali spolu jediného syna Imricha, ktorý zomrel náhle v roku 1621 ako 23-ročný. V nehistorických prameňoch sa uvádza, že bol zavraždený na podnet syna Alžbety Bátoriovej, Pavla Nádasdyho, keď sa zúčastnil na mierových rokovaniach Betlena a cisára Ferdinanda II. v Mikulove.

Úmrtím Imricha Turzu v roku 1621 tento rod vymrel.

Referencie

  1. Zilinska synoda