Juraj Wernher

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Skočit na navigaci Skočit na vyhledávání
Juraj Wernher
Narodenie1497
Pacov, Poľské kráľovstvo
Úmrtie1567 (79-80 rokov)
Prešov, Uhorské kráľovstvo
Zamestnanielekár a učenec
Alma materJagelovská univerzita

Juraj Wernher, niekedy tiež Georg Wernher, Georgius Wernherus (* 1497, Pacov – † 1567, Prešov) bol uhorský lekár, učenec, radca kráľovskej rodiny a humanista poľského pôvodu. Patrí medzi významných humanistických vzdelancov, pôsobiacich v 16. storočí v stredoeurópskom priestore. Pôsobil ako kapitán Šarišského hradu. Je považovaný za zakladateľa uhorskej a slovenskej hydrografie a balneológie.[1][2]

Životopis[upraviť | upraviť kód]

Wernher, pochádzajúci zo Sliezska, vyštudoval v roku 1519 bakalára na Jagelovskej univerzite v Krakove.[3]

Wernherovo najvýznamnejšie dielo je kniha De admirandis Hungariae aquis hypomnemation. Kniha vyšla v Bazileji v roku 1549 a obsahuje prvý systematický opis minerálnych vôd a liečivých kúpeľov v Uhorsku. V knihe popísal 22 prameňov a pramenných ciest v Uhorsku, z ktorých väčšina sa nachádzala na Slovensku. Wernher ako prvý urobil aj rozbor fyzikálnych a chemických vlastností liečivých prameňov a indikačné návody na použitie. Odvoláva sa naňho Tomáš Jordan z Kluža v diele O vodách hojitedlných neb teplicech moravských, ktoré vyšlo v roku 1580 v Olomouci, kde opisuje liečivé pramene v Piešťanoch a Trenčianskych Tepliciach. Kniha De admirandis... sa stala základom na uplatňovanie vedeckého prístupu pri poznávaní liečivých účinkov minerálnych vôd a ich využití v rozvoji kúpeľníctva všeobecne. Odozvou na priekopnícke dielo bolo budovanie kamenných kúpeľných bazénov a kúpeľných zariadení, a to v sídlach Piešťany, Bojnice, Vyhne, Trenčianske Teplice, Turčianske Teplice a Bardejovské Kúpele.[2]

Okrem liečebných využití minerálnych prameňov bol aj priekopníkom v návrhoch ich využívania na technické účely, napr. cementačné vody v Španej Doline a vody v Smolníku na výrobu kvalitnej medi.[3]

Väčšinu svojho profesionálneho života prežil na východnom Slovensku.[3] Zomrel v roku 1569 v Prešove.

Dielo[upraviť | upraviť kód]

  • De admirandis Hungariae aquis hypomnemation (Bazilej, 1549)
  • Hypomnemation de aquis in Scepusio admirandis
  • O podivuhodných vodách Uhorska (Osveta; Martin, 1974)
  • Podivuhodné vody na Spiši (Osveta; Martin, 1980, preklad Augustín Rebro)

Referencie[upraviť | upraviť kód]

  1. Veda [online]. po-kraj.sk, [cit. 2020-06-14]. Dostupné online.
  2. a b Online Solutions, s.r.o.. Za otca slovenskej balneológie sa označuje Juraj Wernher [online]. zzz.sk, 2007-11-05, [cit. 2020-06-15]. Dostupné online.
  3. a b c REBRO, Augustín. Z dejín slovenskej balneohydrogeológie. Mineralia Slovaca, 1989, roč. 23, čís. I., s. 93-95. Dostupné online [cit. 2021-01-07]. ISSN 1338-3523.