Preskočiť na obsah

Ján Alojz Wagner

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Ján Alojz Wagner
úradník, prírodovedec, publicista
Ján Alojz Wagner
Narodenie3. júl 1864
Slovenské Pravno
Úmrtie18. október 1930 (66 rokov)
Bratislava

Ján Alojz Wagner (* 3. júl 1864, Slovenské Pravno – † 18. október 1930, Bratislava) bol slovenský prírodovedec a publicista. Pseudonymy: Ahasver, Homo, Motúz, Nemo, Securus, Ten istý, Vekoslav.

Jeho otec bol Samuel Wagner a matka Paulína rod. Belohorská.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Narodil sa 3. júla 1864 v Slovenskom Pravne. Študoval na gymnáziu v Kremnici, od 1878 v Banskej Bystrici, 1883 – 1889 na Prírodovedeckej fakulte viedenskej univerzity, kde získal doktorát filozofie (1889).

Po štúdiách úradník v poisťovni vo Viedni, Grazi, od 1896 v poisťovniach v Budapešti. Keď sa vrátil na Slovensko, založil Prvú slovenskú poisťovňu (1919) a bol jej riaditeľom. Od 1921 lektor poistnej techniky na Právnickej fakulte UK.

Patril medzi najvýznamnejších popularizátorov prírodných vied na Slovensku. Už ako študent konal meteorologické pozorovania. V polovici 80. rokov začal v slovenských novinách a kalendároch uverejňovať populárne články, hlavne z astronómie a meteorológie. V r. 1890 sa rozhodol vydávať prvý populárno-vedecký časopis u nás pod príznačným názvom Svet s cieľom „otvoriť aj národu tatranskému svet vedecký“. Žiaľ, vyšli iba tri čísla. Neskôr publikoval samostatné populárne štúdie, napríklad Nebo a zem (1890), Zjavy nebeské (1895), Mesiac a jeho pohyby (1901), Franklin a hromozvod (1902), Človek a hviezdy (1904), Vzduchoplavba (1918). Bol prvým propagátorom myšlienok teórie relativity na Slovensku. Zanechal bohatú zbierku kníh, ktorá je uložená v Univerzitnej knižnici v Bratislave.

Ako odborník v poisťovníctve vydal príručky o základoch poisťovníctva, o poisťovníctve na Slovensku, poistnej technike a i. Zakladateľ a predseda Národnej rady (1918), po 1919 predseda MO Matice slovenskej v Bratislave, zakladajúci člen Muzeálnej slovenskej spoločnosti (MSS). Treba spomenúť tiež jeho rozsiahlu spolkovú činnosť a rôzne kultúrne aktivity. Zomrel 18. októbra 1930 v Bratislave.

  • Nebo a Zem, Ružomberok, 1890
  • Zjavy nebeské, Martin, 1895
  • Rozprávočky z prírody, Skalica, 1900, Trnava 1901
  • Mesiac a jeho pohyby, Martin, 1901
  • Franklin a hromosvod, Pittsburgh, 1902
  • Človek a hviezdy, Trnava, 1904
  • Aké bude počasie, Budapešť, 1908
  • Poisťovanie robotníctva a Zákonný článok XIX. z roku 1907, Budapešť, 1909
  • Benjamin Franklin: životopisný nástin, Budapešť, 1909
  • Vzduchoplavba, jej rozvoj a terajší stav, Budapešť, 1918
  • Komunizmus v Pešti, Bratislava, 1919
  • Poisťovníctvo na Slovensku, Bratislava, 1924
  • Teoria relativity a čo s tym súvisí: tri prednášky, Bratislava, 1924
  • Jedno-druhé z astronómie: z príležitosti tohoročnej oppozície Marsa, Bratislava, 1924
  • Základy poisťovníctva, Bratislava, pred 1928
  • Štvú proti nám!, Bratislava, 1927
  • Na kongres do Londýna, Bratislava, 1927
  • Viedeň a Pešť, Bratislava, 1930
  • Vzduchoplavba, jej rozvoj a terajší stav (2. vyd.), Kremnica, 1930
  • Úvod do poistnej techniky, Bratislava, 1930
  • Hviezdnaté nebo, Trnava, 1931

Dielo v elektronickej podobe

[upraviť | upraviť zdroj]

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Matematický ústav SAV – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok. Vzhľadom na to, že tento zdroj ešte nemá vyriešené autorské práva podľa licencie CC-BY-SA 3.0, nie je zatiaľ vhodné preberať články označené touto šablónou.
  • Regionálne osobnosti VKMK – zdroj, z ktorého pôvodne čerpal tento článok.
  • Záznam o narodení a krste v matrike záznam číslo 32; pokrstený ako Joannes Andreas Vagner