Kóthón (nádoba)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kóthón, Museo Archeologico Regionale Antonino Salinas

Kóthón (starogr. κώθων – kóthón) je typ starogréckej keramickej nádoby.[1]

Kóthón (mn. č. kóthónes) je označenie používané pre rozdielne tvary starogréckych keramických nádob, napr. (nesprávne) pre exaleiptron (pri tomto tvare nádoby je termín exaleiptron znalcami uprednostňovaný pred názvom kóthón[2]), pre (nesprávne) skyfos[3] a tiež pre nádobu na pitie s jedným uchom (bližšie nešpecifikovaného tvaru[4]), ktorú používali vojaci a cestujúci.[1]

Vďaka Plutarchovi sa dochoval aspoň približný opis spartského džbánu (kóthón) na pitie. Pre svoju užitočnosť bol obľúbený hlavne medzi vojakmi v aktívnej službe. Jeho farba skrývala nepeknú farbu vody, ktorú často museli piť, a dovnútra ohnuté okraje zadržali bahnitú usadeninu, takže sa k ústam dostala čistejšia voda.[5] Athénaios zaznamenal Kritiov popis: „okraje boli zahnuté dovnútra, aby slúžili k zachytávaniu nečistôt vo vode.“[6][7][8] Lexikon Suda naviac pridáva informáciu, že kóthón mal jedno ucho. Kóthónes sa spoľahlivo prepravovali v prútenom koši zvanom gylios, o ktorom sa vo svojej komédii (Acharnes 1097) zmieňuje Aristofanes. Vojaci na vojenských výpravách v týchto košoch nosili aj svoje zásoby potravín. [9]

Skutočnosť, že sa tento tvar nádoby spája osobitne so Spartou, svedčí o tom, že sa v starovekom Grécku zručnosť a originalita hrnčiarskej výroby týkala i Sparty (v Sparte sa remeselnou činnosťou zaoberali len perioikovia[10]).[11]

Referencie a bibliografia[upraviť | upraviť zdroj]

  1. a b Lesley Adkins & Roy A. Adkins. Starověké Řecko. Praha : Slovart, 2011. ISBN 978-80-7391-580-3. S. 379.
  2. Toby Schreiber. Athenian Vase Construction. Santa Monica : Getty Publications, 1999. ISBN 978-08-9236-465-7. S. 107-108.
  3. Samuel Birch. History of Ancient Pottery. London : J. Murray, 1873. S. 365.
  4. Maxwell George Kanowski. Containers of Classical Greece. St. Lucia : University of Queensland Press, 1984. ISBN 978-07-0221-744-9. S. 56.
  5. Plutarchos, Bioi paralléloi, Lykourgos, 9,3.
  6. Athénaios, Deipnosofistai, 11,483b-484b.
  7. Athenaeus. The Learned Banqueters. Cambridge : Harvard University Press, 2009. ISBN 978-06-7499-632-8. S. 349.
  8. Gregory Claeys, Lyman Tower Sargent. New York : NYU Press, 1999. ISBN 978-08-1471-570-3. S. 17.
  9. Nick Sekunda. Spartské vojsko. Praha : Grada Publishing a.s, 2008. ISBN 978-80-2472-368-6. S. 31-32.
  10. Słavomir Koper. Tajnosti a skandály starověku. Frýdek-Místek : Alpress, 2019. ISBN 978-80-7543-971-0. S. 70.
  11. Anton Powell. A Companion to Sparta. Hoboken : John Wiley & Sons, 2017. ISBN 978-11-1907-238-6. S. 144.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]

Pozri aj[upraviť | upraviť zdroj]