Preskočiť na obsah

Perioikovia

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Perioikovia (starogr. ΠερίοικοιPeríoikoi, z gréckeho peri (okolo) a oikos (dom), doslova "Okolití obyvatelia") boli obyvatelia starovekej Sparty, ktorí mali v štáte nižšie spoločenské postavenie.

Spartský štát, obce perioikov sú označené malým čiernym krúžkom

Perioikovia boli potomkovia pôvodného achájskeho obyvateľstva, ktoré sa pravdepodobne počas dórskeho vpádu [1]vzdalo dobyvateľom bez odporu. Bola im preto ponechaná osobná sloboda, mali rôzne občianske práva s výnimkou politických. Ostatní pôvodní obyvatelia (tzv. heilóti) pre svoj odpor stratili osobnú slobodu a stali sa v Sparte tzv. štátnymi otrokmi.

Postavenie perioikov

[upraviť | upraviť zdroj]

Ich spoločenstvo žilo približne v 100 (údaj z rímskych čias) neohradených obciach[2], roztrúsených väčšinou v okolitých horských lokalitách a tiež aj na pobreží mora. Obce perioikov mali svoju samosprávu (pod dozorom spartských úradníkov) a platili štátu dane. Ich obyvatelia sa zaoberali hlavne remeslom, obchodom a roľníctvom. Mohli vlastniť pôdu a tiež aj otrokov. Slobodne bez povolenia cestovali (hlavne za obchodom) a dokonca sa za Spartu zúčastňovali olympijských hier. Počas vojny slúžili[3] v spartskom vojsku ako hopliti, ktorí občas dosiahli aj vyššie vojenské hodnosti.

Perioikov ale od slobodných Sparťanov delila hlavne sloboda rozhodovania vo veciach politických a zákaz uzatvárania manželstiev so Sparťanmi.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Thukydides, Dejiny peloponézskej vojny, I, 12.
  2. Pausanias, Periégésis tés Hellados, 3,8,3.
  3. Herodotos, História, VII, 234.