Kúpeľ Sina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kúpeľ Sina

Kúpeľ Sina je stavba v meste Trenčianske Teplice.

Koncom tridsiatich rokov vyprojektoval Artúr Szalatnai - Slatinský dostavbu romantického pseudoorientálneho tureckého kúpeľa Hamam v Trenčianskych Tepliciach (od pražského architekta Františka Schmoranza, 1888). Stavba sa uskutočnila v mimoriadne zložitých pomeroch starej zástavby a pri požiadavke neporušiť liečivé pramene. Táto nová výstavba je vložená do starej zástavby ako čistá dispozícia, nadväzujúca na staré príslušenstvo. Málokde sa stretneme s takým vyostreným kontrastom medzi starým a novým ako pri tejto stavbe. Sina má oproti kurióznym romantizujúcim tvarom Hamamu sebaisté, až drsné formy z neomietnutej tehly s veľkým mrežovo členeným oknom.

Architektonický rozbor objektu[upraviť | upraviť zdroj]

Dostavbu v duchu loosovského purizmu, ktorá dostala názov Sina podľa niekdajšieho viedenského bankára, vlastníka kúpeľov, tvorí hala s bazénom a so sprchovacími boxami. Szalatnai použil v priestore bazénu pôsobivý motív stupňovitých stien oddeľujúcich schody, ktorými sa schádza do vody. Pomocou moderných puristických prostriedkov - jasne rezaných stien a stienok s keramickým obkladom s azúrovým nádychom, architekt dosiahol atmosféru prekvapujúco podobnú starému kúpeľu. Strop hlavného priestoru stúpa do vetracieho strešného svetlíka. Napriek svojim vyhláseniam sa však architekt nevzdáva symetrie, tá totiž logicky vyplynula z členenia zázemia bazénu na mužskú a ženskú časť. Szalatnai sa zámerne vyhýbal estetickému stvárneniu a sústreďoval sa na funkčnú a technickú stránku stavby.

Osadenie do zástavby[upraviť | upraviť zdroj]

Spôsob, akým Szalatnai osadil nový stavbu do štruktúry pôvodných tureckých kúpeľov a jeho neprístupnosť má blízko k berlínskemu kostolu sv. Adalberta od viedenského architekta Clemensa Holzmeistra (1933). Aj Holzmeister musel navrhnúť kostol na parcele prístupnej cez iný objekt.

Zhrnutie[upraviť | upraviť zdroj]

Kúpeľ Sina je sebavedomým manifestom zrieknutia sa estetizácie. Dôkazom, že automatizmus vnútornej výstavby môže práve vlastnou funkčnou logikou vytvoriť dobrú architektúru. Autor o objekte napísal článok, v ktorom sa zaoberal iba technickou stránkou architektúry. Iba nakoniec si však položil otázku, či nemal hovoriť aj o architektúre a svoj text slávnostne zakončil vetou - „veď sa však o inom nehovorilo!“. Sina stojí na začiatku vrcholnej fázy Szalatnaiovej tvorby v prvej polovici tridsiatich rokov. Tu sa monumentalita puristických foriem vyplývajúca z modernej geometrickej abstrakcie neustále stretáva s historickou architektúrou.

Zdroje[upraviť | upraviť zdroj]

  • Kusý, M.: Architektúra na slovensku 1918 – 1945. Bratislava, Pallas 1971.
  • Dulla, M.: Architektúra slovenska v 20 storočí. Bratislava, Slovart 2002.
  • Dulla, M.: Slovenská architektúra od Jurkoviča po dnešok. Bratislava, Perfekt 2007.

Súradnice: 48°54′33″S 18°10′22″V / 48,909119°S 18,172722°V / 48.909119; 18.172722