Kachovská vodná nádrž

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kachovská vodná nádrž
vodná nádrž
Štát Ukrajina Ukrajina
Regióny Chersonská oblasť, Dnepropetrovská oblasť, Záporožská oblasť
Súradnice 49°46′42″S 33°22′12″V / 49,778333°S 33,37°V / 49.778333; 33.37
Zdrojnica Dneper
Wikimedia Commons: Kakhovka Reservoir
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kachovská vodná nádrž[1][2] alebo Kachovská priehrada[3] (ukr. Каховське водосховище – Kachovske vodoschovyšče) je vodné dielo na Ukrajine na rieke Dneper.[2] 6. júna 2023 došlo k zničeniu časti priehradného múru a následnému zaplaveniu rozsiahleho územia pod priehradou.

Poloha[upraviť | upraviť zdroj]

Vodná nádrž leží v Chersonskej, Dnipropetrovskej a Záporožskej oblasti. Rozloha jazera je 2 155 km², tvorí tak druhé najväčšie umelé jazero na Ukrajine.[4]

Údaje[upraviť | upraviť zdroj]

Priehrada bola postavená v roku 1956. Objem priehradnej nádrže je 18,2 kilometrov kubických, čo predstavuje približne 50-násobok objemu najobjemnejšej slovenskej priehrady, Liptovskej Mary. Jej rozloha je približne 62 krát väčšia ako rozloha najrozľahlejšej priehrady na Slovensku, Oravskej priehrady.[4]

Priehradný múr je 30 metrov vysoký a 3,2 kilometra dlhý.[4][5]

Význam[upraviť | upraviť zdroj]

„Výstavba priehrady vytvorila hlbokovodnú cestu na dolnom toku Dnepra a jej vody sa využívajú na lodnú dopravu, zavlažovanie, zásobovanie vodou, na rybolov a rekreáciu.“[4]

Z priehrady čerpá chladiacu vodu Záporožská jadrová elektráreň.[6][4] Okrem rieky Dneper z priehrady vyteká tiež Severokrymský kanál, ktorý vodou zásobuje severnú časť krymu.[4] Podľa niektorých strata priehrady znamená „že na Krym voda nepotečie dlhé roky“, Olexij Danilov, tajomník ukrajinskej národnej bezpečnostnej a obrannej rady odhadol 10 až 15 rokov, „možno navždy“.[5]

Elektráreň[upraviť | upraviť zdroj]

Vodná elektráreň mala výkon 350 MW.[4]

Útok 6. júna 2023[upraviť | upraviť zdroj]

Priehrada je od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu v ruských rukách.[4] 6. júna 2023 ukrajinské sily oznámili, že na vodné dielo zaútočili ruské sily. Rusko, naopak, z útoku obvinilo ukrajinskú stranu.[7] Útok sa mal uskutočniť o pol tretej v noci.[5]

Dopad[upraviť | upraviť zdroj]

Útok zničil vodnú elektráreň, podľa podniku Ukrhidroenerho ju nebude možné opraviť do pôvodného stavu.[7] Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu uviedla, že Záporožskej jadrovej elektrárni nehrozí bezprostredné riziko.[7]

Záplavy hrozia desiatkam dedín a desiatkam tisícov obyvateľov.[5] Geograficky je ľavá strana priehrady nižšia ako pravá a tak sa záplavy dotknú viac strany, ktorá je v čase útoku pod ruskou kontrolou.[5]

V meste Nova Kachovka vody vystúpila do výšky 12 metrov a bol v ňom vyhlásený núdzový stav.[7] Podľa ukrajinskej strany sa do Dnepra dostalo 150 ton motorového oleja.[7]

Galéria[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy geografických objektov z územia mimo SR [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, rev. 2022-01-05, [cit. 2023-06-07]. Dostupné online.
  2. a b Kachovská vodná nádrž. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2023-06-06]. Dostupné online.
  3. TASR. Guterres: Kachovská priehrada bola zničená v dôsledku ruskej invázie. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2023-06-06. Dostupné online [cit. 2023-06-06].
  4. a b c d e f g h ČTK. Kachovská priehrada zadržiavala 50-krát viac vody ako Liptovská Mara. Pravda (Bratislava: OUR MEDIA SR), 2023-06-06. Dostupné online [cit. 2023-06-06]. ISSN 1336-197X.
  5. a b c d e VASILKO, Tomáš. Najväčší teroristický útok počas vojny. Kachovská priehrada je zničená, záplavy hrozia desiatkam dedín. Denník N (Bratislava: N Press), 2023-06-06. Dostupné online [cit. 2023-06-06]. ISSN 1339-844X.
  6. Záporožská jadrová elektráreň, ktorú. Denník N (Bratislava: N Press), 2022-03-04. Dostupné online [cit. 2022-03-05]. ISSN 1339-844X.
  7. a b c d e TASR; ČTK. Voda po výbuchu Kachovskej priehrady zaplavila už viacero obcí. Vodná elektráreň sa podľa Kyjeva nebude dať opraviť [online]. Bratislava: Rozhlas a televízia Slovenska, 2023-06-06, [cit. 2023-06-06]. Dostupné online.

Iné projekty[upraviť | upraviť zdroj]