Zobrazenie zdroja stránky Kaliningrad

{{Iné významy}}
{{Geobox | Settlement
<!-- *** Heading *** -->
| name          = Kaliningrad
| other_name    = Калининград
| category      = Mesto
<!-- *** Image *** -->
| image         = Kaliningrad Montage (2016).png
| image_caption = 
<!-- *** Symbols *** -->
| flag          = Flag of Kaliningrad.png
| symbol        = Coat of Arms of Kaliningrad.png
<!-- *** Name *** -->
| etymology     = 
| official_name = 
| motto         = 
| nickname      = 
<!-- *** Country etc. *** -->
| country       = Rusko
| country_flag  = 1
| histcountry   = 
| region        = Kaliningradská oblasť
| histregion    = 
| district      = 
<!-- *** Family *** -->
| part          = 
| river         = 
<!-- *** Locations *** -->
| location      = 
| elevation     = 5
| lat_d         = 54.71667
| long_d        = 20.5
| coordinates_type = type:city(420480)_region:RU
| coordinates_format = dms
| highest        = 
| highest_elevation = 
| highest_lat_d  = 
| highest_long_d = 
| lowest         = 
| lowest_elevation = 
| lowest_lat_d   = 
| lowest_long_d  = 
<!-- *** Dimensions *** -->
| area          = 215.7
<!-- *** Population *** -->
| population    = 489 584
| population_date = [[2024]]
| population_density = 
<!-- *** History & management *** -->
| established   = [[1255]]
| established_type = 
| mayor         = Alexandr Jarošuk
| mayor_type    = Primátor
| mayor_party   = 
<!-- *** Codes *** -->
| timezone      = 
| timezone_DST  = 
| postal_code   = 
| area_code     = 
| area_code_type = 
| code          = 
<!-- *** Maps *** -->
| map_caption   = Poloha mesta v rámci Kaliningradskej oblasti
| map_locator   = Kaliningradská oblasť
| map1_caption  = Poloha Kaliningradu v Európe
| map1_locator  = Európa
<!-- *** Websites *** -->
| commons    = Kaliningrad
| statistics = 
| website    = [http://www.klgd.ru www.klgd.ru]
<!-- *** Footnotes *** -->
| footnotes  = 
}}
'''Kaliningrad''' ({{rus|''Калининград''}}; do [[4. júl]]a [[1946]] {{deu|''Königsberg''}}, {{pol|''Królewiec''}}) je hlavné mesto [[Kaliningradská oblasť|Kaliningradskej oblasti]] v [[Rusko|Rusku]], ktoré sa rozkladá pri ústí rieky [[Pregoľa]] do [[Baltské more|Baltského mora]]. Pôvodne bolo súčasťou [[Prusko (historické územie)|Pruska]], pričom na základe [[Postupimská dohoda|Postupimskej dohody]] po [[Druhá svetová vojna|druhej svetovej vojne]] pripadlo [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]].

== Názov ==
Úradným názvom je od 4. júla 1946 '''Kaliningrad''', {{rus|''Калининград''}}, dovtedy nieslo mesto nemecký názov ''Königsberg'' ({{rus|''Кёнигсберг''}}), ku ktorému náleží slovenský historický názov '''Kráľovec''' ({{ces|''Královec''}}, {{pol|''Królewiec''}}, {{lit|''Karaliaučius''}}, {{rus|''Королевец''}} či {{lat|''Regiomontium''}}).

== Dejiny ==
[[Súbor:Kaliningrad 05-2017 img04 Kant Island.jpg|thumb|right|Katedrála v Kaliningrade]]
Pôvodná [[osada]] bola pruské sídlo Pregnora založené pravdepodobne okolo roku 300 pred Kr., táto však bola dobytá a zničená v priebehu výbojov Pruska. Na pôvodnom mieste založili v roku [[1255]] [[Rád nemeckých rytierov|križiaci]] mesto, na počesť českého kráľa [[Přemysl Otakar II.|Přemysla Otakara II.]], ktorý sa postavil na čelo križiackych vojsk počas jednej z ich výprav proti pohanským Prusom. Križiaci tu postavili tiež [[hrad]], ktorý v roku [[1256]] pomenovali Kráľovská hora v Sambii (castrum de Coningsberg in Sambia), po latinsky Mons Regius (neskôr Regiomontium). 

{{Citát|[[Přemysl Otakar II.|Kníže český]] a markrabí braninborský vtrhli do Prus a pohubili je kořistěním, pálením a loupením ... zatím mocní a starší země pruské, zastrašeni - jak věříme - božským strachem ... prišli k témuž knížeti ... a poddali se jemu a křesťanské víře se všemi svými. ... Potom přišedše k jedné hoře, kterou nazvali Královou horou, vystavěli hrad k většímu utvrzení víry křesťanské.|[[Druhé pokračovanie Kosmovo]], založenie Královca<ref name="PK">
{{Citácia knihy 
| titul = Pokračovatelé Kosmovi
| vydanie = 
| miesto = Praha 
| vydavateľ = Svoboda
| priezvisko = Hrdina
| meno = Karel
| priezvisko2 = Tomek 
| meno2 = Václav Vladivoj
| priezvisko3=Bláhová
| meno3= Marie
| rok = 1974
| isbn = }}
</ref>{{rp|115}}}}

Okolo roku [[1290]] získalo [[Mestské právo (súhrn práv)|mestské práva]]. Rozvíjalo sa ako prístavné mesto a člen [[Hanza|Hanzy]]. Okolo roku [[1300]] vznikla na juh od rieky Pergoľa osada Löbenicht a v roku [[1327]] na [[ostrov]]e Pergoľe osada Kneiphof. (V roku [[1724]] sa všetky tri na základe výnosu [[Fridrich Viliam I.|Fridricha Viliama I.]] spojili). V roku [[1312]] sa hrad stal sídlom veľmajstra rádu. V roku [[1345]] mesto postihol ničivý [[požiar]].

Od roku [[1457]] bol Kaliningrad po strate [[Malbork]]a sídlom posledných veľmajstrov križiackeho rádu. Z tých čias pochádzajú najvýznamnejšie pamiatky mesta. V rokoch 1466 až 1657 bolo mesto hlavným mestom Teutónskeho Pruska (od roku 1525 ako Kniežacie Prusko) závislého od koruny [[Poľské kráľovstvo (1385 – 1569)|Poľského kráľovstva]]. V rokoch 1657-1701 (v skutočnosti už od roku 1618) patrilo Kniežacie Prusko [[Brandenbursko|Brandenbursku]]. V roku [[1701]] sa v meste korunoval za "kráľa v Prusoch" [[Fridrich I. (Prusko)|Fridrich I Hohenzollern]], dovtedajší brandendurský kurfirst, v dôsledku čoho v skutočnosti vzniklo z Brandenburska a Kniežacieho Pruska [[Pruské kráľovstvo]] (titul "pruského kráľa" do roku 1764 patril poľskému kráľovi). V 16. a 17. storočí bol Kráľovec jedným z najdôležitejších centier poľskej kultúry a vedy. V roku 1560 poľský kráľ Žigmund August povýšil evanjelickú vysokú školu na univerzitu. V 16. storočí bolo v meste vytlačených viac poľských kníh ako v celom poľskom kráľovstve. Sám Fridrich I. hovoril plynule po poľsky. 

V [[18. storočie|18. storočí]] boli k mestu pripojené ďalšie predmestia. V roku [[1757]] vypukla tzv. [[Sedemročná vojna (1756 – 1763)|sedemročná vojna]], po dohode medzi [[Rakúsko]]m a [[Rusko]]m vydala [[31. december|31. decembra]] [[1757]] [[cár]]ovná [[Alžbeta I. (Rusko)|Alžbeta I.]] výnos, na základe ktorého pričlenila mesto k Rusku. V marci [[1763]] ho ruské vojská opustili. V roku 1807 obsadili mesto Francúzi a v roku [[1871]] pripadlo Nemecku.
Za [[druhá svetová vojna|druhej svetovej vojny]] bolo mesto ako dôležitý [[prístav]] nacistického Nemecka ťažko bombardované. Časť obyvateľov mesto opustila ešte pred príchodom Červenej armády, ktorá mesto dobyla [[9. apríl]]a [[1945]] po štvordennej bitke. Po [[Postupimská konferencia|Postupimskej konferencii]] mesto pripadlo spolu so severnou časťou [[Východné Prusko|Východného Pruska]] [[Sovietsky zväz|Sovietskemu zväzu]]. V roku [[1946]] bolo premenované na Kaliningrad podľa sovietskeho politika [[Michail Ivanovič Kalinin|Michaila Ivanoviča Kalinina]].

Po rozpade Sovietskeho zväzu sa stalo mesto s [[Kaliningradská oblasť|Kaliningradskou oblasťou]] [[exkláva|exklávou]] Ruska. Po dlhých diskusiách nebolo premenované na historický názov (ako napríklad [[Petrohrad|Leningrad]]). Mesto spolu s oblasťou je od roku [[1996]] ruskou špeciálnou ekonomickou zónou ''Jantar''.<ref>Nilov, K. N. (2018). The special economic zone in the Kaliningrad region: towards a more effective legal regime. Baltic Region, 10, 74-87. https://doi.org/10.5922/2079-8555-2018-4-5</ref> Počas [[Ruská invázia na Ukrajinu|ruskej invázie na Ukrajinu]] po ruskej protiprávnej [[anexia|anexii]] štyroch ukrajinských oblastí po pseudoreferendách v októbri [[2022]] sa najmä na českých sociálnych sieťach rozšírila parodická téma, že Česko pre vznik mesta spätý s kráľom Přemyslom Otakarom II. anektovalo mesto a inkorporovalo ho do územia Česka ako ''Královec''.<ref>{{Citácia periodika | priezvisko = Šnídl | meno = Vladimír | autor = | odkaz na autora = | priezvisko2 = Kyselicová | meno2 = Alžbeta | autor2 = | odkaz na autora2 = | titul = Ako ruskí propagandisti nepochopili vtip. České sociálne siete sa bavia fiktívnou anexiou Kaliningradu | periodikum = Denník N | odkaz na periodikum = Denník N | url = https://dennikn.sk/3040867/ako-ruski-propagandisti-nepochopili-vtip-ceske-socialne-siete-sa-bavia-fiktivnou-anexiou-kaliningradu/ | issn = 1339-844X | vydavateľ = N Press | miesto = Bratislava | dátum = 2022-10-05 | dátum prístupu = 2022-10-06 }}</ref><ref>{{Citácia elektronického dokumentu | priezvisko = | meno = | autor = | odkaz na autora = | titul = Debata o českém Kaliningradu zřejmě přeteče z twitteru do řetězových e-mailů, soudí analytik Šlerka | url = https://www.irozhlas.cz/zivotni-styl/spolecnost/kaliningrad-kralovec-cesky-twitter-josef-slerka_2210051624_kac | vydavateľ = Český rozhlas | dátum vydania = 2022-10-05 | dátum aktualizácie = | dátum prístupu = 2022-10-06 | miesto = Praha | jazyk = }}</ref> Komisia pre štandardizáciu geografických názvov Poľskej republiky na svojom 125. zasadnutí 12. apríla 2023 rozhodla, že pre mesto Kaliningrad sa odporúča len poľský názov Królewiec a neodporúča sa používať názov Kaliningrad v poľštine. Dôvodom bolo, že pomenovanie veľkého mesta v blízkosti poľských hraníc po M. I. Kalininovi, zločincovi spoluzodpovednom okrem iného za rozhodnutie masovo vraždiť Poliakov ([[Katynský masaker|Katyňský masaker]]), má v Poľsku emocionálny, negatívny charakter.[https://www.rp.pl/polityka/art38451521-juz-nie-kaliningrad-od-teraz-tylko-krolewiec-decyzja-komisji-weszla-w-zycie]
[[Súbor:Kaliningrad 05-2017 img01 Brandenburg Gate.jpg|thumb|right|Brandenburská brána, Kaliningrad]]

== Demografia ==
=== Vývoj počtu obyvateľov ===

{| 
| valign="top" |
{| class="wikitable" 
! Rok/Dátum
! Počet obyvateľov
|-
| [[1400]] || align="right" | 10 000 
|-
| [[1663]] || align="right" | 40 000
|-
| [[1708]] || align="right" | 40 600
|-
| [[1711]] || align="right" | 30 000
|-
| [[1813]] || align="right" | 48 729 
|-
| [[1. december]] [[1819]] || align="right" | 63 869
|- 
| [[1. december]] [[1825]] || align="right" | 67 125
|-
| [[1. december]] [[1831]] || align="right" | 67 580 
|-
| [[1. december]] [[1837]] || align="right" | 69 600
|-
| [[1. december]] [[1840]] || align="right" | 70 839
|-
| [[3. december]] [[1846]] || align="right" | 75 234
|-
| [[3. december]] [[1852]] || align="right" | 79 887 
|-
| [[3. december]] [[1855]] || align="right" | 83 593
|-
|}
| valign="top" |
{| class="wikitable"
! Rok/Dátum
! Počet obyvateľov
|-
| [[3. december]] [[1858]] || align="right" | 87 267
|- 
| [[3. december]] [[1864]] || align="right" | 101 500
|-
| [[1. december]] [[1871]] || align="right" | 112 092 
|-
| [[1. december]] [[1875]] || align="right" | 122 636 	
|-
| [[1. december]] [[1880]] || align="right" | 140 909 
|-
| [[1. december]] [[1885]] || align="right" | 151 151 
|-
| [[1. december]] [[1890]] || align="right" | 161 666 
|-
| [[2. december]] [[1895]] || align="right" | 172 796
|-
| [[1. december]] [[1900]] || align="right" | 189 483 
|-
| [[1. december]] [[1905]] || align="right" | 223 770 
|-	
| [[1. december]] [[1910]] || align="right" | 245 994 
|-
| [[1. december]] [[1916]] || align="right" | 229 007
|-
| [[5. december]] [[1917]] || align="right" | 224 758
|-
|}
| valign="top" |
{| class="wikitable"
! Rok/Dátum
! Počet obyvateľov
|-
| [[8. október]] [[1919]] || align="right" | 260 895
|-
| [[16. jún]] [[1925]] || align="right" | 279 926 
|-
| [[16. jún]] [[1933]] || align="right" | 315 794 
|-
| [[17. máj]] [[1939]] || align="right" | 372 164
|-
| [[30. jún]] [[1945]] || align="right" | 73 000
|-
| [[31. december]] [[1956]] || align="right" | 188 000
|-
| [[15. január]] [[1959]] || align="right" | 204 000 
|-
| [[15. január]] [[1970]] || align="right" | 296 962
|-
| [[17. január]] [[1979]] || align="right" | 354 788 
|-
| [[12. január]] [[1989]] || align="right" | 401 280 
|-
| [[9. október]] [[2002]] || align="right" | 430 003 
|-
| [[1. január]] [[2006]] || align="right" | 423 651
|}
|}
=== Etnické a náboženské zloženie obyvateľstva ===
V súčasnosti tvoria najväčšiu časť obyvateľstva [[Rusi]]. Predstavujú až 77,9 % obyvateľov mesta (2002). Prisťahovali sa sem po roku 1945 z rôznych častí Ruska. Ich príchodom sa zmenil etnický obraz mesta. Nahradili tak Nemcov, ktorí utiekli a boli odsunutí v roku 1945. [[Rusi]] vyznávajú pravoslávnu vieru alebo časť z nich je bez vyznania. [[Bielorusi]] tvoria 8 % obyvateľstva a [[Ukrajinci]] 7,3 % obyvateľstva mesta. Aj oni sa hlásia prevažne k pravosláviu. [[Litovci]] predstavujú 1,9 % obyvateľov a hlásia sa k evanjelikom a. v. alebo k rímskym katolíkom. [[Nemci|Nemcov]] tu zostalo iba 0,6 % obyvateľov. Hlásia sa prevažne k evanjelikom a. v. V roku 1925 tvorili väčšinu obyvateľstva. K evanjelikom a. v. sa vtedy hlásilo až 92 % obyvateľov (rímskych katolíkov bolo 5 % a židov 1 %). [[Poliaci|Poliakov]] žije v meste okolo 0,5 % obyvateľov. Tí sú prevažne [[rímskokatolícka cirkev|rímski katolíci]]. Okrem toho tu žijú aj malé komunity [[Tatári|Tatárov]], [[Arméni|Arménov]], Židov, Azerov, Moldavcov a iných.

== Architektonické zaujímavosti ==
* [[Kráľovecká katedrála (Kaliningrad)]]
* [[Chrám Krista Spasiteľa (Kaliningrad)]]
* [[Kostol svätej rodiny (Kaliningrad)]]
* [[Kostol Povýšenia Svätého Kríža (Kaliningrad)]]
* Sackheimská brána, Kráľovská brána a Brandenburská brána
* [[Dom Sovietov]]
* [[Kaliningradská zoo]] 
* [[Námestie víťazstva]] (centrum mesta)
* [[Kantova univerzita]] (predtým: "Königsberg Albertina Universität")
* staré hradby
* prvé civilné [[letisko]] na svete

== Významné osobnosti ==
* [[Christian Goldbach]] (* [[1690]] - † [[1764]]), matematik
* [[Leonhard Euler]] (* [[1707]] - † [[1783]]), švajčiarsky matematik
* [[Immanuel Kant]] (* [[1724]] - † [[1804]]), nemecký filozof
* [[Ernst Theodor Amadeus Hoffmann]] (* [[1776]] - † [[1822]]), nemecký spisovateľ
* [[Gotthilf Heinrich Ludwig Hagen]] (* [[1797]] - † [[1884]]), nemecký fyzik
* [[Fanny Lewaldová]] (* [[1811]] - † [[1889]]), nemecká feministka a spisovateľka
* [[Gustav Robert Kirchhoff]] (* [[1824]] - † [[1887]]), nemecký fyzik
* [[Karl Rudolf König]] (* [[1832]] - † [[1901]]), nemecký fyzik
* [[Otto Wallach]] (* [[1847]] - † [[1931]]), nemecký chemik
* [[David Hilbert]] (* [[1862]] - † [[1943]]), nemecký matematik 
* [[Erich von Drygalski]] (* [[1865]] - † [[1949]]), nemecký cestovateľ
* [[Arnold Sommerfeld]] (* [[1868]] - † [[1951]]), nemecký fyzik
* [[Agnes Miegel]] (* [[1879]] - † [[1964]]), nemecká spisovateľka
* [[Hannah Arendtová]] (* [[1906]] - † [[1975]]), nemecko-americká politologička a filozofka. 
* [[Lea Rabin]] (* [[1928]] - † [[2000]]), izraelská spisovateľka a manželka [[Jicchak Rabin|Jicchaka Rabina]]
* [[Viktor Pacajev]] (* [[1933]] - † [[1971]]), kozmonaut
* [[Alexej Leonov]] (* [[1934]]), kozmonaut
* [[Heinrich August Winkler]] (* [[1938]]), historik
* [[Jurij Romanenko]] (* [[1944]]), kozmonaut

== Partnerské mestá ==
{{stĺpce|3|
* {{Minivlajka|Dánsko}} [[Aalborg]], [[Dánsko]] 
* {{Minivlajka|Nemecko}} [[Berlín]], [[Nemecko]]
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Białystok]], [[Poľsko]]
* {{Minivlajka|Nemecko}} [[Bremerhaven]], Nemecko
* {{Minivlajka|Írsko}} [[Cork (mesto v Írsku)|Cork]], [[Írsko]]
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Elbląg]], [[Poľsko]]
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Gdansk]], [[Poľsko]]
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Gdyňa]], Poľsko
* {{Minivlajka|Holandsko}} [[Groningen (mesto v Holandsku)|Groningen]], [[Holandsko]]
* {{Minivlajka|Švédsko}} [[Kalmar (mesto)|Kalmar]], [[Švédsko]]
* {{Minivlajka|Litva}} [[Kaunas]], [[Litva]]
* {{Minivlajka|Nemecko}} [[Kiel]], [[Nemecko]]
* {{Minivlajka|Litva}} [[Klaipėda]], [[Litva]]
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Lodž]], [[Poľsko]]
* {{Minivlajka|Švédsko}} [[Malmö]], [[Švédsko]]
* {{Minivlajka|Mexiko}} [[Mexiko (mesto)|Mexiko]], [[Mexiko]]
* {{Minivlajka|Rusko}} [[Murmansk]], [[Rusko]]
* {{Minivlajka|USA}} [[Norfolk (Virgínia)|Norfolk]], [[Virgínia]], [[Spojené štáty|USA]]
* {{Minivlajka|Dánsko}} [[Odense]], [[Dánsko]] 
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Olsztyn]], [[Poľsko]]
* {{Minivlajka|Litva}} [[Panevėžys]], [[Litva]]
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Racibórz]], Poľsko
* {{Minivlajka|Nemecko}} [[Rostock]], [[Nemecko]]
* {{Minivlajka|Spojené kráľovstvo}} [[Southampton (mesto)|Southampton]], [[Spojené kráľovstvo]]
* {{Minivlajka|Litva}} [[Šiauliai]], [[Litva]]
* {{Minivlajka|Čína}} [[Ta-lien]], [[Čína]]
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Toruń]], [[Poľsko]]
* {{Minivlajka|Litva}} [[Vilnius]], [[Litva]]
* {{Minivlajka|Poľsko}} [[Zabrze]], Poľsko
* {{Minivlajka|Nemecko}} [[Zeitz]], [[Nemecko]]
}}

== Referencie ==
{{referencie}}

== Iné projekty ==
{{Projekt|commonscat=Kaliningrad}}

== Externé odkazy ==
* [http://www.klgd.ru/en/ Oficiál stránka]
* [http://www.kcxc.org/index.php Kaliningradská pravoslávna katedrála]
* [http://www.territorial.de/ostp/koen/koen.htm. História oblasti od 1815 do 1945]{{Nedostupný zdroj|date=október 2023 |bot=InternetArchiveBot |fix-attempted=yes }}
* [http://news.bbc.co.uk/1/hi/programmes/from_our_own_correspondent/4382145.stm Kaliningrad] from [[British Broadcasting Corporation|BBC]]
* [http://www.euronet.nl/~jlemmens/prussia.html Fotografie z Východného Pruska a Königsbergu] vybrané J. Lemmenom

[[Kategória:Kaliningrad| ]]
[[Kategória:Mestá v Rusku]]
[[Kategória:Prístavné mestá v Rusku]]
[[Kategória:Hanza]]
[[Kategória:Prístavné mestá Baltského mora]]