Kamenná vila

Kamenná vila, dnes sídlo Československej obchodnej banky

Kamenná vila je secesná vila v Banskej Bystrici na Hornej ulici 69. V súčasnosti je objekt sídlom pobočky ČSOB. Nachádza sa v zozname kultúrnych pamiatok Slovenska.

Historická budova

Objekt ľudovo nazývaný Kamennou vilou je jednou z niekoľkých hodnotných secesných pamiatok v Banskej Bystrici. Bol postavený v roku 1920 Leopolda Munelsa, autor neznámy. Priečelie svojím bohatým výtvarným a plastickým prejavom je prehliadkou obľúbených architektonických prvkov secesie.

Rekonštrukcia

Architektonická súťaž na rekonštrukciu pôvodnej budovy bola v roku 1995, realizovala sa v roku 1997. Autorom víťazného projektu sa stal ing. arch. Branislav Somora

„Ak architekt dostane zákazku, mal by si najmä ctiť prostredie, do ktorého vstupuje“ ing. arch. Branislav Somora

Kamenná vila zo zadu

Autorov prístup k rekonštrukcii bol citlivý a dokazuje, že prístavba nemá konkurovať ale dopĺňať pôvodnú hmotu prostredníctvom prostriedkov svojej doby. A takisto by pozorovateľ nemal byť zahltený informáciami, ale mal by pocítiť harmóniu. Zámerom bolo existujúci objekt zachovať a doplniť v pôvodnej secesnej estetike. Dostavbu nechať vyznieť ako samostatný autonómny prvok, ktorý celú stavbu ozvláštňuje. V realizácii sa stretá bohatosť secesie a tendencie neskorej moderny.

Rekonštrukcia historickej časti

Autor pamiatkársky príkladne akceptuje priečelie historickej budovy a nevstupuje doň novými prvkami. Inšpiruje sa ňou pri chápaní dostavby i detailov. Priestory historickej budovy slúžia pre kontakt s verejnosťou nad ktorými sa nachádzajú riaditeľské priestory. Pre presvetlenie podkrovia bol použitý secesný motív druhej rímsy v podobe pásového radu okien. Za zmienku stojí, že takýto prístup i komunikáciu s architektom si pochvaľujú zainteresovaní pamiatkári.

Dostavba

Autor svojím riešením preukázal zmysel pre výtvarnú bohatosť a tradičný remeselný detail. Uličná fasáda prístavby nesie v sebe rovnováhu medzi bankovou honosnosťou a materiálmi okolia, čím je viditeľne elegantnejšou ako okolité stavby. Okolie pritom nedegraduje ale nasadzuje vyššiu úroveň pre budúci vývoj okolia. Pôdorysný tvar L pôvodného objektu bol dopovedaný do štvorca. Už v treťom podlaží však v oblúku ustupujúca nová hmota odkrýva pohľad na pôvodnú fasádu, a zároveň vytvára priestor pre terasu doplnenú o zeleň.

Prístavba má plochú strechu s výrazne vyloženou rímsou, pod ktorou sa nachádzajú prevýšené štrbinové okná. Dominantne pôsobiacu plnú stenu fasády dopovedá vertikálny prvok preskleného arkieru, dvoch lodžií a šikmý stĺpový prvok. Ideové prepojenie s historickým objektom sa odráža v náznaku pásovej rímsy nad druhým nadzemným podlažím, či v použití výrazne prevýšených secesných okien. Fasádu ozvláštňujú konzolovité, zakrivené lampy. A nachádza sa tu i vjazd pre dotačné vozidlo.

Dispozícia

• Prvé podlažie - obsahuje priestory pre zamestnancov, trezory a priestory rýchlej obsluhy.
• Druhé podlažie - historickej budovy prístupné exteriérovým schodiskom, poskytuje priestor likvidatúre.
• Ostatné podlažia - slúžia administratíve pobočky a priestore medzi historickou a novou hmotou sa nachádza zelená terasa prístupná zo zasadacej miestnosti.

Zdroje

• časopis ARCH č.11 rok 1997 články: rozhovor s autorom, H.H.Moravčíková; hhm; prof. Matúš Dulla
• Dulla, M.; Moravčíková, H.; Architektúra Slovenska v 20. storočí. Slovart, Bratislava 2002
• rozhovor s autorom

Externé odkazy

• Oficiálna stránka architekta