Preskočiť na obsah

Kamenný potok (prítok Barnova)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kamenný potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
kraj Prešovský kraj
Okres Humenné, Snina
Obce Valaškovce, Belá nad Cirochou
prameň Valaškovce
 - poloha Belianske
 - výška 619 m
 - súradnice 48°56′04″S 22°07′49″V / 48,9345°S 22,1302°V / 48.9345; 22.1302
Ústie Barnov
 - poloha Belá nad Cirochou
 - výška 257 m
 - súradnice 48°57′59″S 22°07′31″V / 48,9664°S 22,1252°V / 48.9664; 22.1252
Dĺžka 3,8 km
Rád toku VIII.
Číslo hydronyma 4-30-03-1361
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kamenný potok[1] je potok v regióne Horný Zemplín, na území obcí Valaškovce v okrese Humenné a Belá nad Cirochou v okrese Snina v Prešovskom kraji. Nachádza sa na pomedzí geomorfologických celkov Vihorlatské vrchy a Beskydské predhorie a ústi do Cirochy v povodí Laborca. Má dĺžku 3,8 km a je tokom VIII. rádu.

Pramení v 619 m n. m. na východných svahoch vrchu Ščobík so 780 m n. m., v lese Belianske, na území vojenského obvodu Valaškovce v katastrálnom území Valaškovce-Sever v lesnom extraviláne.

Tečie od prameňa cez lesný extravilán severným smerom, v 516 m n. m. preteká z územia vojenského obvodu Valaškovce na územie obce Belá nad Cirochou, v priestore ktorej preteká väčšinu svojho toku až do svojho ústia, ľavým brehom obmýva úpätie vrchu Kýčera s 526 m n. m., jemne mení smer na severozápad, priberá ľavostranný bezmenný prítok, mení smer na sever, vteká do poľnohospodárskeho extravilánu, pravým brehom obmýva pole Ondov vrch, vteká do juhovýchodného okraja intravilánu obce Belá nad Cirochou a po krátkom úseku v 257 m n. m. ústi do vodného toku Barnov ako jeho ľavostranný prítok.[2]

Patrí do okresov Humenné a Snina v Prešovskom kraji. Nachádza sa na pomedzí geomorfologického celku Vihorlatské vrchy v podcelku Vihorlat a geomorfologického celku Beskydské predhorie v podcelku Humenské podolie.[3][4] Nemá významnejšie prítoky.[5][6]

Pôvod názvu

[upraviť | upraviť zdroj]

Názov potoka má pôvod v charakteristickom dne toku, ktoré je budované v skalnatom, kamenistom podloží. Z podstatného mena kameň po rozšírení o adjektívnu príponu -ný s významom niečo z kameňa alebo kamenný prírodný úkaz a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Kamenný potok s významom potok v skalnatom teréne, v teréne pokrytom kamením ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[7][8]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 1975[9]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Kamenný potok nie je jedinečným hydronymom. V priestore Slovenska je 27 potokov so štandardizovaným názvom Kamenný potok (december 2022).

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2022-12-19.
  2. Geografické názvy okresu Humenné A32 Geografické názvoslovné zoznamy OSN Slovenskej republiky. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, GK-1423/1993 z 28.7.1993. 121 s. S. 14, 97, 101. ISBN 80-85672-05-7.
  3. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2022-12-24
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 13, 126, 193. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  5. Priebeh Kamenného potoka (prítok Cirochy) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2022-12-31]
  6. Názvy vodných tokov a vodných plôch SR. Povodie Bodrogu a Tisy A18. Geografické názvoslovné zoznamy OSN – ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-425/1990 z 31.10.1990. 82 s. S. 47, 65. ISBN 80-85164-17-5.
  7. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
  8. Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (20). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2010, ročník 44, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 84. Dostupné online [4] [cit. 2022-12-14.]
  9. Geografické názvoslovie Základnej mapy ČSSR 1:50 000 z územia Slovenskej socialistickej republiky, 1. Názvy nesídelných geografických objektov, Východoslovenský kraj. Slovenský úrad geodézie a kartografie, č. P-378/1975 z 19.11.1975, Kartografické informácie 8. 153 s. S. 54. Bratislava 1976. 79-002-76 (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN).