Kamenný potok (prítok Lipovca)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Kamenný potok
potok
Štát Slovensko Slovensko
kraj Prešovský kraj
Okres Prešov
Obec Lipovce
sútok zdrojníc Lipovce
 - poloha Voškov hon
 - výška 735 m
 - súradnice 49°04′00″S 20°55′39″V / 49,0666°S 20,9274°V / 49.0666; 20.9274
Ústie Lipovec
 - poloha Lipovce
 - výška 521 m
 - súradnice 49°02′58″S 20°56′30″V / 49,0495°S 20,9416°V / 49.0495; 20.9416
Dĺžka 1,7 km
Rád toku VIII.
Číslo hydronyma 4-32-03-1779
Poloha ústia
Poloha ústia
Poloha ústia
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Kamenný potok[1] je potok v Prešovskom kraji, v regióne Šariš, v severnej časti územia obce Lipovce v okrese Prešov. Nachádza sa v geomorfologickom celku Branisko a ústi do Lipovca, ktorý ďalej ústi do Kopytovského potoka v povodí Svinky. Od sútoku zdrojníc po ústie má dĺžku 1,7 km a je tokom VIII. rádu.

Vznik[upraviť | upraviť zdroj]

Vzniká sútokom dvoch zdrojníc v zmiešanom lesnom extraviláne a poľnohospodárskom extraviláne v 735 m n. m. v severnej časti územia obce Lipovce v okrese Prešov na severnom okraji lesa Voškov hon. Zdrojnica pritekajúca zo severozápadu pramení v 900 m n. m. na južnom úbočí vrchu aj lesa Magura s 1 004 m n. m., tečie cez pole Vyše dediny a cez intravilán časti obce Lačnov v obci Lipovce. Zdrojnica pritekajúca zo severovýchodu pramení v 814 m n. m. na južnom okraji trvalého trávneho porastu Bučinky a má premenlivý prietok závislý od zrážok.

Opis toku[upraviť | upraviť zdroj]

Od sútoku zdrojníc tečie južným a neskôr juhovýchodným smerom lesným extravilánom v lese Voškov hon, obmýva severovýchodné úbočie vrchu Červená skala s 875 m n. m., obmýva juhozápadné úbočie lesa a poľa 900 m n. m. Jazvečí kopec, obmýva severovýchodné úbočie lesa Hrady, v lokalite Lúky v nadmorskej výške 521 m n. m. ústi do Lipovca ako jeho pravostranný prítok.[2]

Preteká v okrese Prešov v Prešovskom kraji. Nachádza sa v geomorfologickom celku Branisko a v jeho podcelku Smrekovica.[3][4] Nemá dôležitejší prítok.[5]

Pôvod názvu[upraviť | upraviť zdroj]

Názov potoka má pôvod v charakteristickom dne toku, ktoré je budované v skalnatom, kamenistom podloží. Z podstatného mena kameň po rozšírení o adjektívnu príponu -ný s významom niečo z kameňa alebo kamenný prírodný úkaz a po kombinácii so všeobecným podstatným menom potok s významom menší prirodzený vodný tok bolo utvorené dvojčlenné hydronymum atributívneho typu (dvojčlenný determinatívny názov so zhodou) zložené z prídavného mena a z podstatného mena Kamenný potok s významom potok v skalnatom teréne, v teréne pokrytom kamením ako súčasť početnej skupiny názvov v slovenskej toponymii, najmä hydronymii[6][7]. Názov vodného toku bol štandardizovaný v roku 2007[8]. V priestore slovenskej hydronymie vodných tokov hydronymum Kamenný potok nie je jedinečným hydronymom. V priestore Slovenska je 27 potokov so štandardizovaným názvom Kamenný potok (január 2023).

Referencie[upraviť | upraviť zdroj]

  1. Názvy vodných tokov. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky. Dostupné online [1] [cit. 2023-01-07.
  2. Geografické názvy okresu Prešov A26 Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSFR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-305/1992 z 5.8.1992. 105 s. S. 42, 43, 78, 81-84, 94. ISBN 80-900509-8-0.
  3. KOČICKÝ, Dušan a IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011. Dostupné on-line na [2] [cit. 2023-01-05]
  4. Názvy vrchov a dolín Slovenskej socialistickej republiky A6. Geografické názvoslovné zoznamy OSN ČSSR. Bratislava: Slovenský úrad geodézie a kartografie, P-250/1986 z 5.8.1986. 211 s. S. 9, 69. 079-902-87 NVA (identifikačný kód tlačoviny z obdobia pred ISBN)
  5. Priebeh Kamenného potoka (prítok Lipovca) v Základnej báze údajov geografického informačného systému ZB GIS. Dostupné on-line na [3] [cit. 2023-01-06].
  6. Milan Majtán. Z lexiky slovenskej toponymie. 1. vyd. Bratislava : Veda vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1996. 191 s. ISBN 80-224-0480-2. S. 22, 24, 25, 57, 61, 127, 142.
  7. Rudolf Krajčovič: Z lexiky stredovekej slovenčiny s výkladom názvov obcí a miest (20). In: Kultúra slova, Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV a Jazykový odbor Matice slovenskej, Bratislava, 2010, ročník 44, č. 2, ISSN 0023-5202. S. 84. Dostupné online [4] [cit. 2022-12-31.]
  8. Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. P-2144/2007 zo dňa 30.3.2007 o štandardizácii 566 názvov nesídelných geografických objektov - vodných tokov a vodných plôch. Príloha č. 1 a č. 2. Spravodajca ÚGKK SR, 2007, ročník 39, čiastka 2, s. 40 - 50. S. 44. Dostupné online [5] Archivované 2021-11-19 na Wayback Machine [cit. 2023-01-01.]